Ikony sa písali pri modlitbách podľa prísnych pravidiel

Galéria ikon v Bardejove je jediná expozícia ikonopisných pamiatok východného obradu na Slovensku.

Ikonopisná expozícia prezentuje premenu ikon karpatskej oblasti, v ktorej dochádza k priamemu stretu dvoch veľkých európskych kresťanských kultúr - západnej a východnej.

BARDEJOV. Galéria ikon bardejovského Šarišského múzea je jediná špecializovaná expozícia ikonopisných pamiatok východného obradu na Slovensku. Sú tu vystavené ikony od 16. do polovice 19. storočia, ktoré dokumentujú vývin ikonopisnej tvorby karpatských ikon.

K cenným exponátom expozície patria ikony na plátne s tematikou Posledného súdu, vyšívané cirkevné rúcha, cirkevný mobiliár a bohoslužobné predmety.

Celkovo je v expozícii 260 ikon, najvzácnejší je súbor 12 ikon z Rovného zo 16. storočia. Múzeum vlastní aj tri kompletné ikonostasy z východoslovenských obcí Zboj (okres Snina), Mikulášová (okres Bardejov) a Borov (okres Medzilaborce).

Medaila z Japonska

Ikony Šarišského múzea boli prezentované na Svetovej výstave Expo 70 v japonskej Osake (1970), kde získali medailu, na výstave Ikony v Bruseli v roku 1973 a ďalších výstavách v Maďarsku, Nemecku a Poľsku.

Pri príležitosti Svetovej výstavy v Osake boli vydané poštové známky s motívmi bardejovských ikon. V roku 2001 bola vydaná ďalšia slovenská poštová známka s motívom výrezu sv. Michala Archanjela.

V expozícii sa nachádza aj 42 makiet drevených kostolíkov zo severovýchodu Slovenska. Najstarší, rímskokatolícky drevený kostolík, pochádza z roku 1500, je zapísaný v UNESCO a stojí v neďalekom Hervartove.

Pás Deesis

„Prvá expozícia ikon bola v bardejovskom múzeu otvorená ešte v priestoroch radnice v roku 1907. Aktuálna expozícia vznikla po revolúcii v 90. rokoch. Najvzácnejšíie ikony, ktoré sa tu nachádzajú, sú práve na tomto páse ikon na dreve s názvom Deesis z kostola v Rovnom.

Ide o pás tabuľových ikon z výjavom Deesis (príhovor), pochádzajúcich zo 16. storočia. V 60. rokoch ich zreštauroval poľský reštaurátor Wojciech Kurtych,“ povedala nám o expozícii odborná pracovníčka múzea Valentína Koščová.

Mnohých návštevníkov prekvapí, že ikony sa nemaľovali a nemaľujú, ale „píšu“. Najstaršie ikony na Slovensku boli prinesené s misiou Cyrila a Metoda, tie sa však nezachovali, najstaršie zachované pochádzajú z 15. a 16. storočia.

Ikonopisci a bogomazi

„Pre našu karpatskú oblasť sa ikony „písali“ v ikonopiseckých dielňach pri ukrajinskom Ľvove a poľskom Przemyśli. Naše ikony väčšinou pochádzajú z Ľvovskej dielne, písali sa podľa špeciálnych predlôh a vzorov, striktne určených pravidiel a postupov, podľa tzv. ikonopisného kánonu,“ vysvetlila Koščová.

Ikonopisci sa pritom modlili a meditovali. Ruku im viedol duch svätý, ikony tvorili pod vplyvom meditácie a akéhosi vnútorného vytrženia.

„Ikonopisci museli poznať bibliu a celý náboženský a filozofický kontext. Ikony znázorňujú buď portréty svätých alebo biblické výjavy a príbehy. Písali sa na drevo, najčastejšie lipové, ale pre chudobnejšie obce a kostoly aj na plátno a slúžili ako výzdoba v chrámoch, ale aj v domoch veriacich na modlenie.“

Autori prvých ikon boli neznámi, prvá signovaná ikona je Kristus Pantokratos od Jána Černeckého z roku 1608.

V 17. storočí začali vznikať ikonopisecké dielne aj na východe Slovenska.

„Okrem znalcov začínajú ikony písať aj tzv. bogomazi, čiže viac menej amatéri a s tým začínajú do ikon prenikať aj iné prvky, napr. krajina, príroda, architektúra atď.,“ upresnila pracovníčka múzea.

Plánujú rekonštrukciu

Niektoré veľké ikony, ako napríklad Posledný súd z bardejovskej galérie, slúžili ako biblia chudobných. Boli na nich zobrazené výjavy a príbehy z Biblie. V múzeu sú aj tri originálne zachované ikonostasy.

„Pôvodný ikonostas zo Zboja pochádza z roku 1766. V roku 1992 ho dokonca z kostolíka ukradli, našťastie sa ho však podarilo nájsť. Najstarší náš ikonostas pochádza z Mikulášovej, je z roku 1730. Ikonostas z obce Borov (1873) má už svetskejšie, oduševnené, gréckokatolícke zobrazenia,“ doplnila Koščová.

Na expozíciu sme sa opýtali aj riaditeľa Šarišského múzea Františka Guteka. „Aj keď je táto expozícia atraktívna, to, čo nás veľmi neteší, je, že expozícia ikon nepatrí medzi najnavštevovanejšie. Ocenia ju hlavne cudzinci.“

„Bohužiaľ je momentálne teoreticky možné, že budúcu sezónu budeme musieť expozíciu ikon zavrieť kvôli tomu, že na horné poschodie budovy sa má presťahovať časť depozitára národopisnej expozície Šarišského múzea. Ten je momentálne zriadený vo Veľkej bašte, ktorá patrí mestu a v prípade, že mesto získa grant na jej rekonštrukciu, budeme ju musieť vypratať,“ prezradil riaditeľ Gutek.

Na opravu domu č. 27 na Radničnom námestí, v ktorom je expozícia ikon, žiada múzeum grant.

„Momentálne čakáme, či bude dvojmiliónový projekt úspešný alebo nie. Okrem čísla 27 by sme z neho chceli opraviť aj vilu Rákoczi v Bardejovských kúpeľoch a ďalšie dve kultúrne pamiatky na Radničnom námestí,“ doplnil riaditeľ.