A, samozrejme, cestári. Skoro by som bola povedala, že tento rok sa snažia. Avšak, nevrav hop... Kým zima neskončí!

Nemám najazdené desiatky rokov a tisícky kilometrov. Aj zím bolo len pár. Ale v poslednú nedeľu večer to bol skutočne zážitok.

O štvrtej z Prešova do Sabinova – pár centimetrov snehu. Opačný smer o dve hodiny neskôr – pár centimetrov snehu na druhú. A nielen čerstvého, ale už zjavne po ňom prešlo „pár“ áut.

Fajn, bola nedeľa večer, ale hlavný ťah (rozumej mesto Sabinov) a po cestárskom aute ani chýru, ani slychu? Pri odbočovaní podradiť takmer do jednotky, aby, nedajbože, neuprataný sneh nestiahol auto mimo cesty?

Neviem, možno som bola v zlom čase na zlom mieste, možno práve v tom čase brázdili cesty na opačnom konci mesta. Nepoznám harmonogram prác.

A tiež som do istej miery tolerantná, lebo viem, že nedeľa by mala byť dňom pracovného pokoja (aspoň vo všeobecnosti). Ale tiež si myslím, že pre mňa i cestárov platí (resp. by mala platiť) výnimka.

V každom prípade, mierne vytočená za volantom som sa predsa len musela i pousmiať. Opäť mi to totiž pripomenulo detské časy.

Keď cestárskych áut v zime bolo vidieť menej ako kráv na paši v lete. Do dediny v kopcoch totiž chodili už len na dojazd.

Prosím pekne, nechcem buzerovať, len apelovať. A poprosiť pánov cestárov, aby brali ohľad aj na ženu za volantom (veď vieme svoje).

Skutočne prosím len o ten ohľad. Lebo som presvedčená, že sneh ich tentoraz už isto neprekvapil. Veď je začiatok februára.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári