Z roka na rok je na školských športových podujatiach, ktoré organizuje Slovenská asociácia športu na školách, či Centrum voľného času, čoraz menej účastníkov i škôl. Na okresné kolá z 20 základných škôl len zriedka polovica dokáže poslať svoje športové talenty.
BARDEJOV. Na okresnej postupovej súťaži v basketbale sa stretli len štyri družstvá žiakov a tri družstvá dievčat, ktoré sa usilovali o postup do krajského finále.
Na basketbalových turnajoch so svojimi družstvami nechýba Alena Dzúrová, učiteľka na ZŠ Vinbarg. Bývalá prvoligová hráčka Slávie Prešov, neskôr Bardejova.
Atmosféru pripisuje pozícii školstva v našej spoločnosti: „Učitelia už nemajú žiadnu šancu prinútiť deti k pohybu, zrejme aj málo rodičov športovalo. Sú našimi klientmi, sme nútení robiť to, čo oni chcú, je to o financovaní školstva. Aj keď v našej škole máme veľmi dobré podmienky na športovanie, no najlepšia telocvičňa v meste je málo využívaná deťmi. Je to na škodu najmä rodičov, lebo z takejto pasivity sa veľa veci odráža, najmä zdravie. Aj vo výchove by mali začať platiť pravidlá, lebo to už nie je demokracia, ale anarchia, ja to tak cítim po niekoľkých rokoch praxe.“
Slabá úroveň školského športu je viditeľná na každej súťaži, družstvá i jednotlivci sa len sporadicky dokážu presadiť na krajskej úrovni a ich vystúpenia na národných majstrovstvách by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky.
Telesná výchova nemá úroveň
Dzúrová to pripisuje nízkej angažovanosti nielen učiteľov telesnej výchovy pri práci s talentmi, no aj možnostiam na športové vyžitie.
„Nie je to tak dávno, čo sme mali jednu prekrásnu súťaž, ktorú robil zanietený tréner Ladislav Mojdis. Bola to dedinská liga na školách, chodili sme celoročne na turnaje do škôl s telocvičňami. Jej úroveň bola dvojnásobne vyššia ako dnes tu na okresnom kole. Dieťa nebude mať motiváciu k športu, kým nebude mať možnosť súťažiť, popýšiť sa tým, čo sa naučilo. Zanikla olympiáda mládeže, ktorú organizovalo oddelenie školstva a TV na MsÚ, chýba systém pravidelných akcií počas školského roka. Jednorazové podľa mňa nič neriešia. Dokonca riaditelia škôl či učitelia nepošlú svojich žiakov na súťaž, kým nemajú družstvo, lebo dobré pripraviť nedokážu. Tu sme videli, že mnohí nepoznajú základné činnosti s loptou. Telesná výchova nemá žiadnu úroveň, rodičia a deti majú pocit, že bez nej môžu vydržať.“
V školských telocvičniach je poväčšine v popoludňajších hodinách prázdno, športové plochy ani zďaleka nepripomínajú priestor, ktorý by bol motivačným prvkom pre pohybové aktivity mládeže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
