Pred pár dňami sa na Štrbskom Plese konal 15. ročník akcie Snowboard Fest, zaradenej do svetovej série Ticket to Ride so štyrmi hviezdičkami zo šiestich. Za týmto podujatím stojí Prešovčan JOZEF MURÍN (35), ktorý ho prvý raz zorganizoval na Drienici v roku 1999. Svah pri Sabinove dodnes považuje za svoj domovský stánok. Od mladi organizoval rôzne kultúrne a športové akcie. Chvíľu sa pokúšal živiť predávaním pečených kurčiat v bratovej firme, dnes však robí to, čo ho baví. A robí to dobre. Rozhovor s organizátorom známych podujatí Snowboard Fest a Freestyle Motocross vznikol v Prešove pred začiatkom jubilejného ročníka, v ktorom si v dnes už olympijskej disciplíne big air znovu zmerali sily špičkoví jazdci z celej Európy.

Tešíte sa na 15. ročník?

Pre mňa a mojich priateľov je to obrovská udalosť, lebo bola to moja prvá akcia, akú som vôbec zorganizoval. V roku 1999 to bol Snowboard Fest a v lete Skateboard Fest. Mala to byť taká séria, v lete jedno, v zime druhé. Ostali sme len pri zimnej verzii.

Máte štyri hviezdičky zo šiestich, ako sa ste to dosiahli?

Začínali sme na dvoch, potom nám dali tri, posledné roky štyri, o je naozaj vysoký level. Musíme spĺňať rôzne kritériá. Aj vďaka tomu k nám začali chodiť zahraniční pretekári. Nie sú to mená, ktoré vyhrali olympiádu či X-Games, ale sú to presne tí pretekári, ktorých o pár rokov uvidíme vyhrávať práve na týchto akciách. Pre mňa je najväčšia radosť, že sa nám podarilo dostať akciu do svetového kalendára a na najvyššiu možnú úroveň v rámci strednej Európy. Šesťhviezdičkové eventy sú v Amerike, Kanade, 5 hviezdičiek má len jedna akcia vo Švajčiarsku.

Všetko to začalo v roku 1999. Dnes máte prize money 10 000 dolárov. Aké ste mali vtedy?

Asi sto korún. Úplne vážne. Už si to presne nepamätám. V tých začiatkoch to bolo tak, že sme chodili so Slavom Kapom (športovým riaditeľom Snowboard Festu - pozn. red.) na rovnakú základnú školu, bol som o rok starší. On ma priviedol ku skejtbordingu. Zasvätil ma do týchto extrémnych športov. Mali sme rovnaké záujmy, začali sme skejtovať, neskôr snoubordovať na Drienici. To je stále náš „home resort“.

Ako vznikol nápad spraviť festival?

Keď som mal 18, povedal som si, že spravím nejakú snoubordové podujatie. Mala to byť doslova akcia pre kamarátov. Tak to malo aj skončiť. Lenže, došlo asi osemsto ľudí. Mali sme síce plagáty, ale skôr na pamiatku pre jazdcov, nečakali sme, že sa príde pozrieť toľko návštevníkov. Na svah sme si objednali z Drienice z dediny aparatúru. Neboli sme pripravení na nápor ľudí. No ostala v nás veľmi dobrá emócia a radosť, že sme si povedali, že keď takto, budeme to robiť poriadne.