Karpatské drevené chrámy si môžete pozrieť v dobrom svetle a detaile

V poľsko-slovenskom dome vystavuje poľská fotografka drevené chrámy Ukrajiny, Slovenska, Rumunska a Poľska.

BARDEJOV. Okrem fotografovania sa Alicja Przybyszowska venuje cestovaniu a prednáškam o fotografii.

V poľsko-slovenskom dome už dvakrát vystavovala. Prvýkrát tu prezentovala ostrovy Veľkej Británie. Pred tromi rokmi začala s drevenými kostolíkmi.

Od minulého utorka do 13. marca pokračuje v jeho galérii výstavou Drevené chrámy.

V civile pracuje štyridsiatnička Alicja na krajskom úrade v Nowom Saczi a je aj horským sprievodcom. Fotografii sa venuje od svojich 22 rokov, keď začínala s fotoaparátom Zenit a fotografiou rodiny a okolitej krajiny.

Momentálne sa venuje hlavne foteniu krajiny a architektúry.

Pravidelne sa zúčastňuje fotografických plenérov v zahraničí. V Bardejove je táto výstava už siedmym miestom, na ktorom drevené chrámy štyroch krajín prezentuje.

Ako povedala v utorok na vernisáži svojej výstavy, najzaujímavejšie pre ňu boli samotné cesty, svetlo, v ktorom sa drevené chrámy snažila zachytiť, ale aj detaily, ktoré kostoly najviac vystihovali.

„Mojim želaním bolo, aby som zachytila drevené chrámy v celých Karpatoch. Hoci sme prešli štyri krajiny, zostávajú mi ešte kostolíky v prihraničnej poľsko-ukrajiniskej oblasti a na strane poľských a slovenských Beskýd, no a väčšia časť Rumunska,“ prezradila nám fotografka.

Rumunské sú iné

Najväčší dojem na ňu urobili drevené chrámy v Rumunsku.

„Prekvapila ma ich monumentálnosť. Niektoré sú aj 72 metrov vysoké, postavené bez jediného klinca. Veľa z nich je zapísaných vo svetovom dedičstve UNESCO.“

„Rovnako štýl ich maľovanej výzdoby je úplne iný ako v našich kostoloch. Je zaujímavejší. Rumunské drevené chrámy sú jednoducho originálne,“ tvrdí Alicja.

Na otázku, či sa v starých kostoloch počas fotografovania stretla aj s nejakými ľuďmi, odpovedala: „Častokrát sa stáva, že chrámy, ktoré fotografujem, sú už iba pamiatky a neslúžia pôvodnému účelu, je teda potrebné, aby vám ich niekto sprístupnil, otvoril. Stalo sa ale aj to, že sme v kostolíku najprv išli na omšu a až potom sme ho skúmali a fotografovali.“

„V Rumunsku sme párkrát pri chrámoch aj nocovali a rozprávali sa s ľuďmi, ktorí ich navštevujú. Boli sme tam niekoľkokrát a stretli sme sa tam s veľkou otvorenosťou a srdečnosťou.“

„Aj keď išlo o všetky druhy kresťanských kostolíkov, či už rímskokatolícke, gréckokatolícke, alebo pravoslávne, myslím, že pre nás kresťanov je kríž jednoducho kríž. Symbol kresťanstva. Takže by sme ani nemali mať problém do akéhokoľvek kostola vstúpiť a pomodliť sa,“ myslí si autorka.