Mesto Bardejov musí do fondu opráv zaplatiť dlžnú čiastku 1 336,30 eura. Po deviatich rokoch sporu s vlastníkmi bytov tak v utorok rozhodol okresný súd v Bardejove. Vlastníkov bytov rozsudok prekvapil.
BARDEJOV. Vlastníci bytov na uliciach Dlhý rad, Slovenská a J. Grešáka zastúpení správcovskou spoločnosťou Spravbyt v roku 2006 podali žalobu na mesto Bardejov.
V siedmich blokoch pod ich bytmi mesto vlastní a komerčne prenajíma nebytové priestory pre niekoľko desiatok prevádzok.
Predmetom žaloby bolo zaplatenie nedoplatkov do spoločného fondu opráv v sume takmer 12–tisíc eur.
Mesto Bardejov od roku 2002, kedy bola uzatvorená zmluva o výkone správy, neplatilo príspevky do fondu opráv, ktoré všetci ostatní vlastníci podľa zákona platia.
Na rozhodnutie čakali deväť rokov
Okresný súd v Bardejove a následne aj Krajský súd v Prešove ešte v roku 2011 rozhodol, že mesto je povinné časť svojho dlhu do fondu opráv vo výške 1 624,51 eura dvom bytovkám zaplatiť. To sa aj stalo.
Odvtedy mesto do fondu uhrádza aj zo zákona vyplývajúce preddavky.
Súd vtedy z dôvodu premlčania neuznal nároky vlastníkov na zaplatenie 4 240,92 eura z celkovej sumy za roky 2002 a 2003.
O zvyšnej sume 5 878,66 eura, ktorú si vlastníci bytov od mesta stále nárokovali, bardejovský súd rozhodoval ďalšie štyri roky.
Bardejovská sudkyňa Katarína Krochtová v utorok po deviatich rokoch sporu za prítomnosti vlastníkov bytov vyniesla rozsudok.
„V právnej veci žalobcu Spravbyt proti žalovanému Mestu Bardejov súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 336,30 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamieta. O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“
„Rozhodla som tak na základe už právoplatného čiastočného rozsudku tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z augusta 2011,“ uviedla sudkyňa.
Sklamaní vlastníci bytov. Foto: Mario Hudák
Proti faktu niet argumentu
Základom bol pre súd právny stav vyplývajúci z katastra nehnuteľností, ako aj definícia nebytového priestoru podľa zákona o nájme bytov a nebytových priestorov a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
„Čo sa týka argumentu žaloby pokiaľ ide o počet nebytových priestorov, ktorý odôvodňovala stavebno-technickým riešením, tento návrh som zamietla s poukázaním práve na právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností aj vzhľadom na to, že predmetom nájmu môže byť nebytový priestor ako celok alebo aj jeho časť,“ informovala Krochtová.
Uzavreté nájomné zmluvy na tento nebytový priestor podľa nej nemôžu zmeniť právne postavenie nebytového priestoru a nemôžu z nich vytvoriť toľko nebytových priestorov, koľko je nájomných zmlúv.
Kým vlastníci bytov tvrdia, že od začiatku ide pre každý obytný blok o niekoľko nebytových priestorov, súd konštatoval, že podľa katastra je pod každou bytovkou nebytový priestor iba jeden, aj keď pozostáva z niekoľkých oddelených častí.
Sudkyňa konštatovala, že proti faktu niet argumentu a od októbra 2003 do augusta 2005 za 11,62 eura mesačne na jeden nebytový priestor v súlade so zmluvou o výkone správy priznala za päť nebytových priestorov (v blokoch A1, A2, B1, B2 a B3) za obdobie 23 mesiacov sumu 1 336,30 eura.
Koľko berie a koľko platí mesto?
Jozef Čepiga, vlastník bytu na Dlhom rade č. 21, nie je s rozhodnutím spokojný.
„O rozhodnutí súdu si myslím, že je to obyčajná fraška, že z ľudí robia hlupákov. Prečo nikto nepovedal, koľko za prenájom týchto priestorov berie mesto? Veď v týchto priestoroch sú desiatky komerčných prevádzok. Prečo mesto nedodalo súdu nájomné zmluvy? Každá jedna prevádzka vám povie, že platí nie za skladové priestory, ale za predajne. Jednoducho mesto poručilo, že zaplatí len toľko a súd tak rozhodol.“
„Myslím si, že to, čo mesto musí zaplatiť, je málo, zbíjajú ako na tržnici,“ rozhorčoval sa ďalší vlastník Stanislav Bosák.
Ani Miroslav Pinzík z bloku B1 na Dlhom rade č.5 nebol nadšený. „Neviem, na základe čoho sudkyňa rozhodla, ale je to málo, čo mestu uložili. Ako mohla sudkyňa rozhodnúť, že pod jednou bytovkou je jeden nebytový priestor, keď pod našou bytovkou, ktorá má dva vchody, sú tieto priestory od začiatku štyri?“
Riaditeľ správcovskej spoločnosti Spravbyt, ktorá vlastníkov zastupuje, Jozef Hudák (vľavo) bol diplomatickejší.
„Vyjadrím sa, až keď budem mať v rukách rozsudok a odôvodnenie. Len nerozumiem, ako je možné, že v jednom nebytovom priestore môže byť mototechna, potraviny, drogéria aj pizzeria.“
Právny zástupca mesta Jozef Stašák (vpravo) sa k rozsudku pre Korzár vyjadriť odmietol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
