Z amatérskeho nápadu sa stal úspešný projekt, do ktorého sa zapojili stovky Bardejovčanov. Zozbierané fotografie dnes archivujú históriu a premeny mesta od začiatku 19. storočia.
BARDEJOV. Ferdinand Hažlinský (68) vyrastal v Bardejove, vyštudoval elektrotechniku, istý čas žil v Tatranskej Štrbe. Po celý život pracoval v telekomunikáciách. Fotografická pasia a láska k pošte a histórii ho priviedli najprv k zbieraniu pohľadníc, neskôr dobových fotografií Bardejova a jeho kúpeľov. Pred dvoma rokmi založil facebookovú skupinu Bardejov kedysi a dnes.
Ako projekt Bardejov kedysi a dnes vznikol, kto ho stvoril ?
„Som rodený Bardejovčan a desiatky rokov sa zaoberám históriou a fotografiami Bardejova. S fotografiou som začínal v kúpelke ešte s vývojkami a ustaľovačmi v sedemdesiatych rokoch, no už ako chlapec som mal fotoaparát Pionier. Bohužiaľ, vtedy som nefotil Bardejov a teraz by sa to do našej skupiny zišlo. Úplne vážne sa fotografii venujem od roku 2010 v bardejovskom fotoklube Bardaf. Dlho som sa venoval zbieraniu starých pohľadníc z Bardejova a Bardejovských Kúpeľov, pracoval som aj na spracovaní histórie prepravy a doručovania poštových zásielok v Bardejove a okolí od 18. storočia. Tak som sa vlastne dostal k tým pohľadniciam. V roku 2010 organizoval poľsko-slovenský dom výstavu Premeny v čase, na ktorej som spolupracoval a poskytol dobové pohľadnice mesta a kúpeľov. Keďže výstava mala u Bardejovčanov veľký ohlas, s bývalým primátorom Skalošom sme o rok urobili ďalšiu výstavu – Bardejov a jeho premeny v čase, kde sme už prezentovali fotografie z vlastných zbierok. Vtedy mi napadlo, že by bolo dobré získať aj iné zábery, veľa ľudí prichádzalo s tým, že aj oni majú doma také fotografie. V novembri 2013 som založil skupinu Bardejov kedysi a dnes, dnes máme už 3 500 členov.“
Prečo je Bardejov kedysi a dnes na facebooku?
„Po založení skupiny začali ľudia sami pridávať fotografie a komentovať ich. Zmyslom skupiny a stránky bolo, aby ľudia na fotografiách videli, ako Bardejov kedysi vyzeral a mohli to porovnať s dneškom. Moja generácia sa ešte pamätá, ako to kedysi bolo, ale mladšie generácie Bardejovčanov to nevedia a nevidia. Druhá vec je, že veľa fotografií a materiálu je v šuflíkoch, rodinných albumoch, archívoch a tak ďalej. Chceli sme tým aj vyprovokovať ľudí, aby takéto fotografie do skupiny pridali a vznikala o nich diskusia. Jednoducho, aby z toho ľudia mali radosť. Momentálne máme na stránke 2 706 fotografií. Aj keď sa niektoré opakujú, snažím sa to ustrážiť. Vytváram albumy podľa ulíc alebo tém. Napríklad albumy prvá alebo druhá svetová vojna či cisárovná Alžbeta – Sisi, ktorá navštívila naše kúpele.“
Odkiaľ pochádzajú fotografie a čo bude s nimi ďalej?
„Ako som povedal, zdrojom týchto fotografií sú jednak rodinné albumy, ďalším zdrojom je internet, napríklad maďarské stránky s historickými pohľadnicami, ale aj knihy, archívy a tak ďalej. Nedávno sa mi stalo, že mi ponúkli negatívy, z ktorých neboli nikdy urobené fotky a to sú už vzácne unikáty. Zámerom je vytvoriť aj archív fotografií mesta Bardejov vo vývoji času a fotografie. Aktuálne už máme logo aj webovú stránku a nedávno sme, aj keď v nízkom náklade, vydali pre členov prvý kalendár. Keďže sme v ňom kombinovali historické a súčasné fotografie, liezol som po strechách a hľadal identický pohľad ako kedysi. Z našich materiálov sme urobili niekoľko výstav a nedávno aj stretnutie skupiny. Takou tajnou ambíciou projektu je vydať knihu s touto tematikou, máme určitú myšlienku, čo by sme tam chceli mať a radi by sme oslovili starých Bardejovčanov, aby nám povedali svoje príbehy. Máme aj zámer urobiť prezentácie v domovoch dôchodcov, kde by sme tiež mohli od pamätníkov získať cenné poznatky. A pokračovať by sme chceli aj vo vydávaní kalendárov.“
Aké vzácne kúsky máte vo svojej zbierke?
„Dobré kúsky sú vzácne zábery z rodinných albumov z prvej svetovej vojny. Napríklad kolorované pohľadnice s podobizňami vojakov, ktoré posielali domov so správami, že žijú a sú v poriadku. Mám aj originálnu fotografiu bývalého poštového úradu v Bardejove zo začiatku 20. storočia. Bol na mieste, kde teraz stojí budova obchodnej akadémie. Vzácny je, samozrejme, každý negatív, alebo aj originálne fotografie bardejovského fotografa Karola Divalda. V zbierke sú aj fotografie, na ktorých sú sám Divald alebo bývalý bardejovský richtár a zakladateľ Šarišského múzea Gejza Žebracký.“
Stöcklova ulica v roku 1927. Zo zbierky pána Gubančíka.
Bardiovsky katolicky kruh. Fotografia z roku 1925. Foto k článku: Bardejov kedysi a dnes
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
