VRANOV NAD TOPĽOU. Podzemné priestory, ktoré sú zrejme pozostatkom po niekdajšom vodnom hrade vo Vranove nad Topľou, by mohli byť v budúcnosti jedinečnou turistickou atrakciou tohto hornozemplínskeho mesta.
Kroky zamerané na ich preskúmanie a následnú rekonštrukciu začal iniciovať v uplynulých dňoch s podporou radnice riaditeľ Mestského domu kultúry vo Vranove Alfonz Kobielsky.
Vranov nad Topľou si v tomto roku pripomenie 745. výročie prvej písomnej zmienky o meste. Jeho bohatú históriu však už okrem tamojšej baziliky minor či vedľa stojaceho kláštora žiadne pamiatky nepripomínajú.
"V roku 1987 došlo na území nášho mesta k naozaj nekultúrnemu zbúraniu poslednej historickej budovy, a to klasicistického kaštieľa, ktorý stál na pozemku dnešného gymnázia," poznamenal Kobielsky s tým, že Vranovčanom je ľúto aj za ďalšou architektonicky zaujímavou stavbou, a to židovskou synagógovou, ktorú zrovnali so zemou ešte o niekoľko rokov skôr.
Na hrade sa vraj vydávala Alžbeta Báthory
Pripomenul, že Vranov kedysi preslávil pozoruhodný stredoveký hrad, ktorý stál v jeho dnešnom centre obohnaný vysokým múrom a vodnou priekopou.
Traduje sa, že tu mali v roku 1575 svadobnú hostinu František Nádašdy a Alžbeta Báthory , ktorú neskôr označili niektoré pramene za krvavú grófku - vrahyňu mladých žien.
"Na honosnú svadbu do Vranova pozvali údajne až 4000 hostí prevažne šľachtického pôvodu z územia dnešného Slovenska, Poľska a Maďarska," zdôrazňuje Kobielsky unikátnosť niekdajšieho sídla, o zániku ktorého nie je v dostupných prameňoch dostatok informácií.
Na školskom pozemku, kde stál kedysi uvedený kaštieľ, objavili v 90. rokoch 20. storočia pri výstavbe novej budovy gymnázia podzemné priestory, ktoré môžu byť pozostatkom práve spomínaného vodného hradu.
Ministerstvo kultúry ich vtedy vyhlásilo za kultúrnu pamiatku, no na dlhé roky sa na nich akoby zabudlo.
V stredoveku a neskôr po výstavbe kaštieľa mohli slúžiť ako skladové priestory pre obchodníkov či miestne panstvo.
Kobielsky sa stretol s príbehom, ako z nich údajne ešte počas 2. svetovej vojny vynášali pre vojakov fľaše s vínom miestne deti.
Plánujú múzeum
Prítomnosť rozsiahlych priestorov so svetlou výškou až štyri metre pod povrchom školského dvora potvrdil aj nedávny prieskum georadarom.
"Chceme v nich zriadiť v budúcnosti múzeum a spoločenské priestory pre dôležité, spoločensko-politické udalosti na území mesta. Prístup do nich by mohol viesť podzemím priamo z budovy vedľa stojacej radnice," navrhuje Kobielsky.
Či sa tieto zámery podarí pretaviť vo Vranove na skutočnosť, je zatiaľ otázne.
Chcú prenájom alebo prevod pozemkov
Mesto má v pláne požiadať Prešovský samosprávny kraj o dlhodobý prenájom, alebo prevod pozemku nad podzemnými priestormi.
Nasledujúci archeologický prieskum by bol základom pre prípadnú sanáciu, rekonštrukciu či stanovenie podmienok ďalšieho využitia pozostatkov starého vranovského sídla.
Jednu z ciest financovania plánovanej investičnej akcie mesta vidí riaditeľ vranovského mestského domu kultúry v programe poľsko-slovenskej spolupráce pre roky 2014 až 2020.
Svoj zámer prezentoval v tejto súvislosti nedávno u našich severných susedov, konkrétne na medzinárodnej konferencii v meste Krasiczyn.
"Mojou veľkou inšpiráciou pre tento projekt je poľské mesto Rzeszow, ktorému sa podarilo zrekonštruovať z eurofondov 460 metrov podzemných chodieb. Vytvorilo tak úžasnú atrakciu pre turistov," konštatoval Kobielsky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
