Korzár logo Korzár Prešov
Piatok, 22. jún, 2018 | Meniny má Paulína
Nájdete nás na webe
ROZHOVOR

Jozef Tkáč hercov do DAD–u lanáril v krčme

Divadlu upísal svoj život. Jeden z pánov hercov Divadla Alexandra Duchnoviča Jozef Tkáč.

Jozef Tkáč na javisku.(Zdroj: archív DAD)

Divadlu upísal svoj život. Stačilo jedno pozvanie na konkurz doň, ktorý vyhral, a už z neho neodišiel. 22 rokov bol umeleckým šéfom Divadla Alexandra Duchnoviča. Prešiel s ním viacero krajín i rusínskych obcí na východe Slovenska. Pôsobil v ňom v časoch, keď bolo ukrajinské, i po búrlivých časoch, keď ho štatút zmenil na rusínske. Jeden z pánov hercov Divadla Alexandra Duchnoviča Jozef Tkáč.

Ako si spomínate na svoje divadelné začiatky, cestu do divadla?

Chodil som do školy do Svidníka, potom aj do Prešova. Pôvodne som chce študovať na výške ruštinu a angličtinu, kde ma aj zobrali. Bol tam však so mnou aj jeden kamarát, ktorého neprijali, ostal prvý pod čiarou. Šli sme si vtedy sadnúť do krčmy a stretol som kamarátku Helenu Ivančinovú. Opýtal som sa jej, kam ide, a ona, že do divadla na konkurz. Konkurz? „Hej, nejdeš? Treba im chlapca,“ povedala mi. A ja, že dobre, pôjdem. Ona bola prihlásená, ja som šiel vyskúšať. Bolo treba zaspievať, zatancovať, aj čosi zarecitovať. Nakoniec ma zobrali. Tak som šiel do divadla a ten kamarát na moje miesto do školy.

Koľko ste mali vtedy rokov?

Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo to presne 23. októbra 1969 a mal som vtedy 19 rokov. Vtedy už divadlo podpísalo spoluprácu s Kyjevským divadleným inštitútom, teraz je to akadémia, ktorá pripravovala hercov. Tam sme dostali možnosť ísť študovať, tak sme šli spolu s Helenou. Vtedy tam už boli aj Jaroslav Sisák, Maša Sisáková, Ivan Stropkovský, po nich prišli Maja Michrinová i Táňa Kučerenková. Ja s Helenou sme boli tretia várka a po nás ešte došli Vašo Rusiňák a Igor Latta. Ale vysoká škola, to boli určite tie najkrajšie zážitky.

Aká bola vaša prvá úloha v divadle?

Mojou prvou úlohou bol Prípad Adama a Evy, kde som hral Adama a bola to taká milá komédia.

A čo tá srdcu najbližšia? Zrátali by ste všetky roly, ktoré ste hrali?

Človek, keď robí tej brandži, tak to už tak neberie, ktorá je tá naj. Beriem to ako moju robotu a tú som sa vždy snažil urobiť dobre. Ale keby som mal vybrať, tak asi napríklad Don Quijote. A zrátať? Asi nie, ale v kronikách a ročenkách je to všetko popísané.

Dostávalo sa vám ako mladému hercovi dostatok priestoru v hrách?

Tak je pravda, že sme boli trošku utlmení, lebo sme boli mladí. Zaužívané bolo: starí kozáci a tí mladí. No boli aj stredné úlohy, čo aj bolo správne, ale nás to niekedy rozčuľovalo. Napríklad kolega mal 54 a hral v Oj nechodi Hricu s dievčaťom, čo malo 18. A my sme boli mladí a nič. To nás i občas nazlostilo. Potom však začala éra Blaha Uhlára a to už bolo iné, už sme začali a vždy sme boli obsadení. Bola to taká nová vlna.

Každá rola je pre herca dobrá, aj tá malá, či nie?

Rusi tak pateticky hovoria: „Aj malá rola je vynikajúca, keď je dobrý herec.“ Ale houby, nie je to pravda. To hovoria herci, čo majú malé roly, ako si to inak ospravedlnia? Človek sa chce sám pred sebou ospravedlniť.

Kde všade ste sa s DAD-om dostali na svojich cestách?

My ako divadlo sme prezentovali nielen rusínske divadlo, rusínsky národ, ale aj celkovo, slovenské divadelníctvo. Aj Slováci nás berú ako rovnocenného partnera, napríklad sme sa vždy kamarátili s Astorkou. Navštívili sme Holandsko, Taliansko, Anglicko. Všade sme sledovali, ako to funguje. Aj sme si vraveli, podľa vzoru Anglicka – založme divadlo, odrežme sa od vemena štátu, zarobíme si sami na seba. Ale kdeže, u nás by to hneď skrachovalo pri tých platoch.

Vy ste v divadle prežili polovicu svojho života, viacero spoločenských režimov. Ako si na to spomínate?

Niekedy boli popri plate aj úväzky, ktoré bolo treba splniť a tak mohla byť odmena. Niekedy sme za jeden deň zahrali aj tri rozprávky.

Prečo sa to teraz tak zmenilo?

Bolo to inak. Boli aj družstvá, neplatilo to len MNV, starostovia, z tých peňazí tak, ako dnes. Z toho, čo naškrabú. Hoci je pravda, že aj ministerstvo kultúry trošku pomáha, snaží sa, ale je to limitované na určitý počet odohraných predstavení za rok. Niekedy to predseda družstva vzal a zaplatilo sa. Pamätám, ako sme chodili po prevádzkach v časoch, keď hospodárenie prechádzalo do kompetencií samospráv. Keď starosta musel rozmýšľať, koho z čoho zaplatí. Prišli sme na jeden obecný úrad a hovoríme, že čo a ako. A starosta na to, joooj, chlapci moji, ja neviem, kde mi hlava stojí a vy tu teraz s divadlom? Škola mi tečie, tu treba peniaze, tam. Nieže divadlo.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3NUQ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3NUQ na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Prešov Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 203
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 14 360
  3. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 182
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 936
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 7 657
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 7 507
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 567
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 4 152
  9. Kreditná karta – áno alebo nie 4 010
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 3 476

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop