Na Slovensku sú len štyri privátne sprístupnené jaskyne a to Zlá diera pri Lipovciach (okres Prešov), Stanišovská jaskyňa (Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš), Krásnohorská jaskyňa (okres Rožňava) a Jaskyňa mŕtvych netopierov (Nízke Tatry, okres Brezno). V súčasnosti nie je ľahké viesť ich a starať sa, aby boli dostupné pre verejnosť, ale nadšenci to dokázali. Jedným z nich je aj Rudolf Košč z Prešova. Jeho zásluhou majú možnosť ľudia z regiónu obdivovať roky schovanú nádheru jedinej sprístupnenej jaskyne na severovýchode Slovenska, Zlej diery.
Ako sa z vás stal jaskyniar alebo kedy ste pocítili túžbu objavovať podzemie?
Asi v 15 rokoch ma začali lákať Dubnícke opálové bane. Strávil som tam veľa času, lebo ma priťahovali banícke šachty a poznal som históriu vzácneho opálu, ktorý tam ťažili. Medzitým som zmaturoval a po vojenčine som sa tam znova vracal. Tak sa vo mne asi vyformovala vášeň na celý život. Neskôr som sa stal členom Slovenskej speleologickej spoločnosti a začal som robiť jaskyniarsky výskum. Priznám sa, že ma stále lákal dobrodružný život a neskôr sme s kolegami vytvorili oblastnú skupinu, ktorej som dodnes predsedom.
Pri ktorých objavoch jaskýň v okolí Prešova ste boli?
Venovali sme sa najmä skúmaniu okolia Bachurne a Braniska. Bolo to asi najkrajšie obdobie v mojom živote, venoval som tomu víkendy a všetok voľný čas. Putovali sme po okolí, kopali, skúmali a postupne sme našli, označili a zmapovali okolo 50 jaskýň. Napríklad Diablovu dieru na Branisku, čo je ponorová jaskyňa, kde je asi 500 metrov chodieb. Narobili sme sa, ale vždy večer sme pri ohni a gitare debatovali o tom, čo sme objavili. Môj najväčší objav som urobil, keď som bol jaskyniarom ešte len jeden rok. Vybrali sem sa do Tristarskej priepasti v Belianskych Tatrách. Tamojšia jaskyňa v tej dobe mala hĺbku 110 metrov. Mne sa tam podaril husársky kúsok, keď som tam objavil ešte ďalších 500 metrov chodieb a hĺbka jaskyne tak narástla o ďalších 200 metrov. Bola to náročná cesta vo výške 1 800 metrov a už výstup bol ťažký, ale podaril sa mi objav, na ktorý dodnes spomínam. Podieľal som sa aj na výskume v Červených vrchoch v Západných Tatrách, kde sme tiež objavili jaskyne, v Nízkych Tatrách v Jánskej doline, kde sme robili výskum v Stanišovskej jaskyni. Neskôr aj v Jasovskej planine, kde má teraz jaskyňa už 9 kilometrov a tam to bolo neskutočne zložité. Niekoľkokrát sme vycestovali aj na expedície do Rumunska a Maďarska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
