Veľká noc má svoje tradície aj symboly. Tie, ktoré sú charakteristické pre Rusínov v týchto dňoch vystavujú v prešovskom Slovenskom národnom múzeu- Múzeu rusínskej kultúry (SNM-MRK). Najvýraznejšou je technika zdobenia kraslíc, ktoré volajú pisanky alebo maľovanky.
PREŠOV. Tradičné pisanky Rusínov boli spravidla maľované voskom a vkladali do nich symboly života, ktoré mali počas roka ľudí sprevádzať.
Mali symbolizovať šťastie a blahobyt.
Výstava dokumentuje vývoj techniky zdobenia kraslíc z rôznych oblastí, kde žijú Rusíni a teda nielen zo Slovenska, ale aj Poľska či Chorvátska.
V minulosti na maľovanie používali najmä byliny a šupky z cibule a potom ich ešte dozdobili voskom, preto sa hovorí, že ich písali. Aktuálne sa používa aj modrotlač, prvky z ľudových krojov a podobne.
Medzi jedlami nesmela chýbať paska
Na sviatočnom stole Rusínov nikdy nesmie chýbať hrudka z vajec a tú pripravovali gazdiné na slano aj na sladko, údená šunka, klobása, slanina, maslo, tvaroh a vajcia.
Všetky tieto sviatočné jedlá sa pripravia v rodinách v predstihu, uložia do prútených košov a vo veľkonočnú nedeľu ráno ich idú najprv posvätiť do cerkvi. Obrad sa koná zvyčajne vonku.
„Jednou z tradícii je aj to, že sa každý z cerkvi ponáhľa domov, aby jedlá čo najskôr položil na sviatočný stôl, lebo kto bol rýchly, celý rok sa mu bude dariť. V košíku má byť vždy aj niečo zelené, či už pažítka alebo cibuľka ako symbol jari. Ženy vždy napečú veľký sladký koláč, ktorý sa konzumuje namiesto chleba – pasku, zaviažu ju do tkaného obrusu a keďže ich je vždy viac ako jeden, do cerkvi ich zvyčajne nesú muži,“ popísala tradície riaditeľka SNM-MRK Oľga Glosíková.
Podľa tradície, z posvätených jedál nesmie vyjsť navnivoč ani omrvinka, preto sa gazdovia podelia so zvyškami aj s dobytkom.
Oblievačka symbolizuje očistenie
Voda je symbolom života, plodnosti a očisťovania a aj preto sa dodnes dodržiava tradícia oblievania.
V minulosti sa v ten deň oblievali vodou aj muži, očistný kúpeľ dopriali aj zvieratám, ale postupne sa tento zvyk upriamil len na ženy.
„V regiónoch sa vo Veľkonočný pondelok ľudia ešte aj teraz obliekajú do krojov, aby sa slávnostná atmosféra znásobila. V nedeľu večer bývala na dedinách zábava a chlapci aj muži hneď po nej, teda skoro ráno chodievali oblievať dievčatá z domu do domu. Za odmenu dostali pisanku alebo maľovanku, ktorú práve v tom dome vyrobili. Zvyčajne nikdy nechýbala hudba, spievalo sa, tancovalo, ale oblievalo sa niekedy aj kruto, v potoku či pri studni a dievčatá z toho neraz ochoreli,“ popísala zvyky Glosíková.
[content type="avizo-clanok" id="7721044" url-type="sme-article" title="Pozrite si výstavu v Múzeu rusínskej kultúry" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/56/5607789/5607789.jpeg?rev=2"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
