Patrí medzi najúspešnejšie detské spisovateľky na Slovensku. Prešovčanka GABRIELA FUTOVÁ (44) vyštudovala žurnalistiku, ale tvrdí, že to bol omyl. Hoci sa profesionálne venuje knižničnému marketingu, vlastné promo zanedbáva, neorganizuje ani krsty svojich kníh. Aj tento rozhovor bol náš nápad. Na svojom konte má 13 kníh, ďalšie na ceste, predávajú sa aj v zahraničí. Rozruch vzbudila pred dvoma rokmi, ako spoluautorka šlabikára, kde figuruje chlapček žijúci len s mamou, ktorú si ide brať pán Žubajík. S Gabrielou Futovou sme sa zhovárali v Knižnica Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove, ktorá je jej druhým domovom.
Na besede ste vraveli, že momentálne nemáte chuť písať. Prečo?
Som unavená z písania. Knihy mi vychádzajú od roku 2000 a mám pocit, či aj nestačilo. Niekedy na mňa príde taká nálada, že mám toho dosť, no potom mi príde pekný mail či list od dieťaťa a hovorím si, že to za to stojí.
Pracujete na niečom novom? Máte rozpísaných viac vecí?
Stále mám niečo rozpísané. Mám i dokončené veci, v máji má vyjsť jedna knižka, ktorú som dokončila už skôr, teraz idem upravovať rukopis, ktorý už bol odovzdaný, len doň musím zapracovať pripomienky redaktorky.
Taký pocit, že toho máte dosť, prichádza po každej dokončenej knihe?
Nie. Zvyčajne mám v takom čase už vymyslené niečo nové, na čo sa teším. Teraz, aj keď mám niečo nové vymyslené, sa mi do toho nechce pustiť. Nechce sa mi prezentovať novinky, nebaví ma byť v tom literárnom kolotoči z tej druhej strany. Neviem to opísať, preto hovorím, že som unavená z písania. Je pravda, že to spustil šlabikár a ten negativizmus, ktorý voči mne prejavili cudzí ľudia.
Aký je osud toho šlabikára dnes?
Šlabikár žije ďalej. Čo som sa rozprávala s učiteľkami, ktoré s ním pracujú, zatiaľ som sa stretla iba s pozitívnymi názormi. Prišli mi aj kresby od prváčikov, deti sa s tým škriatkom zžili.
Príbeh s pánom Žubajíkom teda vypadol zo šlabikára?
Ten text bol nahradený inými textami, školy si z nich mohli vybrať.
Prvotné vydanie, so Žubajíkom, bude asi zberateľskou raritou.
Ak niekto zbiera šlabikáre a po rokoch natrafí na to, že vyšiel jeden, ktorý sa opravoval za jazdy, tak možno áno.
S odstupom času ako vnímate texty v šlabikári?
Mne sa tie texty stále páčia. Snažila som sa ich urobiť čo najlepšie, vyhrala som sa, bola som s nimi vnútorne spokojná, preto som teraz neistá... Čo vyvolá môj text, neverím si. Možno preto sa mi nechce písať. Nechcem to už zažiť.
O čom bude spomínaná nová kniha?
Jedna je škriatkovská. Je to o škole, trošku uletené, trošku strašidelné, také moje. Neviem písať o kvietkoch a lienkach. Mám rada napätie aj v detských knihách. Potom dieťa pri nej aj vydrží. Hoci je fajn, že sú aj milučké, dobručné knižky, ale ja také písať neviem a nebudem sa siliť.
Svetovými hitmi sú práve takéto dobrodružnejšie knižky. Nielen taký Harry Potter, ale napríklad i Grázlik Gabo...
Grázlik je u mňa ešte len v poradí, že si ho chcem prečítať, ale čítala som napríklad knižku Babka Gaunerka od Davida Walliamsa. Je to taký typ kníh, aké mám rada, hoci táto sa mi už videla preexponovaná. No je to čítaná i oceňovaná kniha. Takže neviem, či ja nemám vkus, alebo ako to je. Deti to ľúbia. Majú rady príbehy, kde sa deje niečo švihnuté.
Máte 13 kníh, v máji vyjde štrnásta, tá škriatkovská a vraveli ste, že dokončujete ďalšiu. O čom bude?
Volá sa Očko špehúň - Tajný život môjho brata. Bude o chlapcovi, čo špehoval brata a zistil, že by chcel byť detektívom. A robím aj na nových veciach, hoci by som si najradšej dala tristoročnú pauzu. Keby som si dnes mohla vybrať, čím sa budem živiť, hneď by som išla robiť ošetrovateľku zvierat. Rozpísanú mám ešte jednu škriatkovskú knihu, ku šlabikáru, mám k nej aj spoluautorku. A prvý raz som dostala ponuku, aby som podľa scenára Alice Nellis urobila knižku. Je nakrútený film o zhavranených bratoch a prerozprávala som text. Prerábala som to asi päťkrát. Chystá sa veľké promo, ktoré ma už teraz desí, lebo nerobím ani krsty vlastných kníh. Nemám to rada. Stále ma tiež pozývajú na besedy, ale momentálne nestíham. Akurát v máji ma čaká týždňové turné v okolí Trenčína.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
