Prešovský zlatokop z Aljašky: Ťažiť je ľahšie ako sedieť v kancelárii

Z Prešova sa dostal na Aljašku, kde vymenil úradnícke kreslo za sací bager a hľadanie zlata. Je zlatokopom a s úsmevom tvrdí, že to bude robiť dovtedy, kým bude vládať. Aj keď už to nie sú slávne časy ako pred sto rokmi, predsa len sa mu to oplatí. Ladislav Sedlák však tvrdí, že je to jednoducho životný štýl. Zažil už kadečo, aj pištoľ namierenú priamo do tváre. Úrazy ho obchádzajú, ale jednej veci sa stále bojí.

PREŠOV. Ladislav Sedlák našiel zaľúbenie v netradičnom koníčku. Chodieva na Aljašku ťažiť zlato. Ako sám tvrdí, nie je to pre neho práca, ale radosť a životný štýl. V počiatkoch sa nechal nahovoriť kamarátom.

„Vôbec som neplánoval ísť do Spojených štátov a ťažiť zlato. Ale veľa sme chodili do hôr a keď ma kamarát prvýkrát zavolal na výlet so zlatom, tak sa mi to veľmi zapáčilo a bolo to v horách,“ spomína.

Ani na nápad odísť z práce sa nedal dvakrát núkať. „Odvtedy som už žiadne leto nepracoval, takto sa mi to zapáčilo,“ hovorí. Nechodil však ťažiť každé leto, lebo to by opäť bolo ako práca. Ale oplatilo sa im.

„Keď sme išli z Ameriky, tak sme mali viac peňazí, ako keď sme tam išli,“ priznáva. Chodieva však len na sezóny v lete, asi desaťkrát bol v Kalifornii a šesťkrát na Aljaške.

Trochu prekvapí jeho tvrdenie, že ide o ľahšiu prácu ako je úradnícka. Tam vraj častokrát nemohol vydržať do konca zmeny, bolo to omnoho ťažšie.

V Amerike začínal ako robotník. Potom si urobil stavebnú priemyslovku a pracoval ako stavebný inšpektor. Na nákladiak prešiel, aby nemusel v lete robiť. Ale ani tam mu to vždy netolerovali, keď sa zbalil a odišiel na pol roka.

Časom si však našiel rodinnú firmu, kde si na jeho systém zvykli. „Už sa ma nepýtali, či idem, ale kedy, aby mohli dať na ten nákladiak šoféra,“ spomína.

Po stopách zlatokopov

Kedysi boli zlatokopecké pomery iné. Na Aljaške boli podľa Ladislavovho rozprávania také časy, že jedno vajíčko stálo dolár, steak 10 dolárov a jedna unca zlata mala hodnotu 17 dolárov.

Čiže, ak prišiel zlatokop na úsek, kde vyťažil 1 uncu zlata za deň, bol by zahynul od hladu. Tieto miesta nechávali, dnes na nich opäť ťažia. „Keď máme my teraz 1 uncu za deň, tak to je tisíc dolárov. A to sa nám oplatí,“ vysvetľuje Ladislav dnešnú matematiku.