V telocvični Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove poľovníci z regiónu vystavovali svoje trofeje z poslednej sezóny. Prehliadku už po 45. raz zorganizovala Obvodná poľovnícka komora v Prešove. Tento rok bola výnimočná aj tým, že po prvý raz bola na nej vystavená aj vypreparovaná medvedica, ktorá sa vlani túlala po meste a poľovníci ju odstrelili. Otvorenie výstavy spestrili lesní trubači.
PREŠOV. V okrese Prešov je 35 poľovníckych združení a v okrese Sabinov 10. Sezóna bola podľa všetkého úspešná.
Ako nám povedal predseda poľovníckej komisie Viliam Sabol, po zhodnotení trofejí udelili 66 medailí, z toho 22 za parohy z jeleňov, 29 za kly diviakov a 7 za parožie srncov. Ostatné boli za lebky líšok, jazvecov lesných a psíkov medvedíkovitých.
Poľovníci - ochranári
Poľovníci odstrelili len povolený počet zvierat. Vedú večný boj s ochranármi aj farmármi. Ochranári ich označujú za vrahov zveri. Prirodzenú selekciu slabých a chorých jedincov by vraj za nich urobili medvede a vlci.
Poľnohospodári a záhradkári im zase vyčítajú, že lovia málo, lebo zvieratá im poškodzujú úrodu. Jeden diviak urobí za rok na poli škodu za 2-tisíc eur. Väčší farmári rátajú škody po diviakoch na stovky tisíc eur.
Faktom je, že v posledných rokoch zveri pribúda, ale poľovníci dodržiavajú svoj plán lovu, ktorý im určil Obvodný lesný úrad a ten splnili na 97 %.
„S chovom zveri aj ich početnosťou sme spokojní. Vyhodnocujeme však aj trofejovú kvalitu. Odmenou poľovníka je produkcia diviny, ale aj trofej. Lov smerujeme k tomu, aby sme vyraďovali jedincov chorých, starých a neschopných na ďalší chov. Len lovných srncov v tretej vekovej triede bolo menej,“ zhodnotil sezónu Viliam Sabol.
Poľovníci hodnotili úlovky sezóny. Foto k článku: Anna Košuthová
Psík medvedíkovitý je vraj horší ako líška
Ide o druh, ktorý nie je na Slovensku veľmi známy. Prirovnávajú ho k líške a prišiel na naše územie až od Uralu, teda z Ukrajiny. Nie je to náš pôvodný druh, ale u nás si našiel nové teritórium. Býva dosť agresívny, máva zvyčajne 8-10 mláďat a je to škodlivé zviera.
Loví najmä bažanty, jarabice, zajace, preto ho poľovníci považujú za škodlivejšie zviera ako líšku a jeho lov je povolený celoročne. Spí nepravým zimným spánkom. Rovnako ako medveď sa na zimu uloží do nory.
„Raz som sedel na džípe a čakal som na diviakov. Zrazu som zaostril zrak, čosi sa blížilo, ale nevedel som to identifikovať. Bolo to veľké asi ako jazvec, malo bokombrady, ale nevidel som na hlave charakteristické pásiky, ani keď som zasvietil baterkou. Jazvec sa v tom čase mohol loviť, ale zdalo sa mi to čudné. Zdvihol som pušku a vystrelil. Keď som sa potom pozrel, prekvapilo ma, že je to psík medvedíkovitý, lebo mal bohatú srsť a to ma zmiatlo,“ popísal svoj prvý úlovok psíka medvedíkovitého Viliam Sabol.
Viliam Sabol vyrozprával príbehy z poľovačiek.
Zápas poľovníka s diviakom sa nemusí skončiť šťastne
Chyby sa neodpúšťajú a niekedy ich robí aj skúsený poľovník. Potvrdzuje to ďalšia z príhod Viliama Sabola.
Na jednej poľovačke vo Varhaňovciach (okres Prešov) za ním prišli traja rozrušení muži, že ich napadol diviak.
Jednému roztrhal nohavice, druhého uhryzol a tretí stihol ujsť. Povedali, že diviak je poranený a mal by sa odstreliť, ale oni sa už nechceli vrátiť.
„Vybral som sa teda na miesto, ktoré označil pes. Práve v ten deň som mal pri sebe novú pušku, trojáka. Tam, kde sa ostatné pušky odisťujú, na tejto puške sa prepína guľa-brok. Bolo to miesto, kde bol prudký zráz, počul som psa, ale diviaka som nevidel. Zrazu som ho zbadal a ten diviak sa otočil a bez výstrahy zaútočil. Vzal som pušku, po pamäti odistil, ale neuvedomil som si, že som vlastne len prepol na guľu a brok. Čakal som, kým príde bližšie tak na dva metre a strelím ho do hlavy. Stláčam spúšť a nejde to. Keď bol blízko a vrhol sa na mňa, puška mi vypadla. Chytil som ho za uši a zápasili sme. Bol som dobre naobliekaný a cítil som, ako ma hryzie na boku cez šaty. Našťastie to bola diviačica, nemala dlhé kly. Už som si predstavoval, že to ani neprežijem, že sa mi do rán dostanú baktérie a už som sa videl v nemocnici. Vraj som tak kričal, že jeden z poľovníkov nás podľa kriku našiel. Volal som naňho, aby strieľal. Medzitým sa mi podarilo diviačicu odsotiť a medzi nás vstúpil pes. Bránil ma. Kolega strieľal asi z 80 metrov a trafil ju rovno do hlavy. Až potom som si uvedomil, že mohol trafiť mňa alebo psa,“ spomína Sabol.
Nakoniec si to odniesol len roztrhaný kabát a modriny na hrudi sa časom zahojili. Keď sa upokojili, zistili že diviačica mala asi tri roky, okolo 120 kíl a mala na stehne ranu, ktorá ju bolela a preto útočila.
Odvtedy má Sabol pred diviakmi rešpekt. Nespolieha sa ani na svoje skúsenosti, ani na zbraň, lebo zistil, že to nemusí znamenať automaticky víťazstvo. Keby to bol kanec, určite by to neskončilo rovnako šťastne.
Trubači sa chystajú na súťaž
Návštevníkov výstavy poľovníckych trofejí vítali trubači zo Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove. Krúžok na škole vedie zástupca riaditeľa pre školské hospodárstvo Cemjata Jozef Daňko. Učí ich nielen hrať, ale aj poľovnícke tradície
PREŠOV. Ako nám prezradil Jozef Daňko, v posledných dňoch sa intenzívne pripravujú na súťaž do Prahy a výstava bola len jednou z príležitostí ako overiť kvality.
„Zúčastníme sa 6. ročníka medzinárodnej trubačskej súťaže žiakov stredných a vysokých lesníckych škôl na Slovensku aj v Čechách. Súťaž sa bude konať v Prahe a verím, že uspejeme,“ povedal nám Daňko.
Loveckú hudbu a poľovnícke signály sa neučia náhodou. Snažia sa udržať tradície založené pred 400 rokmi.
Žiaci sa chodia prezentovať na väčšie poľovačky, výstavy trofejí aj poľovníckych psov, vrcholové strelecké preteky, Hubertovské omše, ale aj plesy.
„Máme toľko pozvánok, že so žiakmi chodíme takmer každý týždeň niekam vystupovať. V krúžku je z 250 žiakov školy 15 z nich. Majú nadanie alebo len chuť venovať sa poľovníckej hudbe a postupne sa z nich stávajú trubači,“ dodal Daňko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
