Sumčiar Erik Zbiňovský drží neoficiálny svetový rekord

Prešovčan sa rybárčeniu venuje už 41 rokov. Na rieke Pád ulovil 149–kilového obra, ktorý meral 260 centimetrov.

Rybár Erik Zbiňovský sa svojmu koníčku venuje už 41 rokov. Loveniu sumcov sa začal špeciálne venovať až v roku 1986, ale odvtedy sa už nezastavil. Na Domaši sa mu podarilo zlomiť slovenský rekord, keď chytil 97-kilogramového sumca, ktorý meral 231 centimetrov. V Taliansku na rieke Pád dosiahol neoficiálny svetový rekord, keď spolu s Jurajom Hrickom ulovil 149–kilogramového obra, ktorý meral 260 centimetrov.

Prečo je svetový rekord v Taliansku neoficiálny?

Bolo to na rieke Pád v roku 2011. Neoficiálny je preto, lebo sme nedokázali zabezpečiť certifikovanú váhu. Bol obrovský a navážili sme 149 kíl, ale nemuselo to byť presné, lebo stále z nej padal. Zabral na asi 40–centimetrového úhora a zdolávali sme ho asi hodinu, dokonca v plytkej, len metrovej vode. Keby sme čakali na komisára s certifikovanou váhou, neprežil by. Vtedy sme chytili dokonca troch sumcov, ale ten bol najväčší.

Kedy ste ulovili svojho prvého veľkého sumca?

Bolo to v roku 2001 na Domaši, vážil asi 80 kíl. Nemal som ešte takú výbavu na lov veľkých rýb, ako dnes. Lovili sme prevažne v riekach Laborec, Bodrog a v takých riekach sa sumce aj ťažšie chytajú. Sú tam popadané stromy. Sumec po zábere ide rýchlo do úkrytu, a tak je problém zdolať ho. Technika nebola taká dokonalá, možno ani zručnosť a aj keď tam veľké sumce boli, nedostali sme ich z vody. Sumčiarsky boom sa začal asi o rok neskôr, keď už boli na trhu echoloty a rybárske šnúry, ktoré udržali váhu aj nad sto kíl. Predtým to boli skôr náhodné úlovky. Poznám človeka, ktorý už v roku 1965 chytil 128-kilového sumca, ale nie na udicu. Zapichol dlhý drevený kolík na brehu, uviazal naň hrubý silon a veľký kovaný hák. Sumec sa vlastne chytil sám. Rybár ho len vybral na breh. Väčšieho na Slovensku nikto nechytil ani v novodobej histórii. Podľa historických prameňov sa na Dunaji okolo roku 1800 chytali až 400-kilové sumce, ale do sietí pri hromadných výlovoch.

Musí mať sumčiar špeciálnu výbavu? Čo v nej nesmie chýbať?

Všetko záleží od toho, kde chce loviť. Môže mať len jeden univerzálny prút, použiteľný na všetky spôsoby lovu, ale najdôležitejšie sú šnúra, obratlík a háčik. Aj so zlomeným prútom a rozbitým navijakom sa dá vytiahnuť ryba, ale keď sa ohne háčik alebo roztrhne silon, príde o rybu definitívne.

Sumec je všežravec, na aké návnady sa dá prilákať?

Zožerie všetko mäsité, čo je vo vode. V čase neresu býva teritoriálne agresívny a vtedy zareaguje aj na kameň hodený do vody. Stalo sa mi napríklad, že som vybral z vody metrového zubáča, ktorého vypľul obrovský sumec. Bolo to v čase neresu a predpokladám, že sa mu zubáč motal okolo hniezda, on ho vzal do papule a vypľul na inom mieste. Na Slovensku sa inak ako nástrahy používajú ryby, dážďovky, rôzne druhy pijavíc, ale v iných krajinách sme chytali aj na žaby, slimáky, myši, potkany, krtkov aj vtáky. Sumec je vrcholový predátor, nemá prirodzeného nepriateľa v prírode. Zrak ako zmyslový orgán je preňho nepodstatný, ale má v hlave prioritný zmyslový orgán, ktorý je citlivý na otrasy a vibrácie. Preto sa u nás často používa vábnička. Jej zvuk vníma asi tak ako človek, keď mu sused celý deň búcha kladivom nad hlavou. Ide po zdroji tohto zvuku, napáda všetko, čo mu stojí v ceste a ide za návnadou. Stalo sa mi už, že nešiel po nástrahe, ale po ruke vo vode, v ktorej som mal vábničku a útočil na čln. Sumce sú pre ten zvuk nervózne. Keď ich chytíme viac naraz, tak sa v člne hryzú, prejavujú stres.