Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia starobylým juliánskym kalendárom, oslávili Veľkú noc o týždeň neskôr. Veľkonočné sviatky slávi na Slovensku podľa východno-byzantského rítu približne 50-tisíc veriacich v asi 150 farnostiach.
PREŠOV/OSADNÉ. „Po tom, ako Spasiteľ v sobotu vzkriesil svojho priateľa Lazára, ktorý ležal v hrobe celé štyri dni, Židia Ježiša Krista v Jeruzaleme oslavovali a vítali ako Mesiáša,“ hovorí o udalostiach Kvetnej nedele pravoslávny kňaz z obce Osadné v okrese Snina, Peter Soroka.
„Pred Paschou - Veľkou nocou máme prísny pôst. Zdržiavame sa všetkých mastných jedál. Tento týždeň je najtvrdší,“ vysvetľuje hovorca Pravoslávnej synody Milan Gerka.
Podobne ako ostatní kresťania, aj pravoslávni veriaci najprv na Kvetnú nedeľu svätia palmové listy či v našich podmienkach vetvičky vŕby alebo prúty bahniatok.
„Ak k vám prichádza niekto vzácny, privítate ho kvetmi. Tak to robíme my dnes a tak to robili aj Židia, aj keď o pár dní už svojho 'hosťa' zajali, mučili, posmievali sa mu a nakoniec ukrižovali,“ pokračuje Soroka.
Strastný týždeň
Štyridsaťdňový Veľký pôst, ktorý Lazárovej sobote a Kvetnej nedeli predchádzal, sa pre pravoslávnych síce liturgicky skončil už v piatok (3.4.), zdržiavanie sa od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov ale pokračovalo aj počas minulého týždňa.
„V piatok pred Kvetnou nedeľou sme ukončili obdobie Štyridsiatnice, kde sme sa duchovným aj telesným pôstom pripravovali na najväčší sviatok roka, Zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Lazárova sobota a Kvetná nedeľa sú dňami uvoľnenia a v nedeľu sa na našich stoloch už môže objaviť aj ryba,“ približuje duchovný z Osadného.
V pondelok 6. apríla sa pre pravoslávnych začal tzv. Strastný týždeň, ktorý až do nedele chronologicky kopíroval posledné dni Ježiša Krista na zemi.
Na Veľký štvrtok si následne cirkev východného obradu pripomenula ustanovenie Eucharistie na Tajomnej večeri a večer sa v chrámoch slúžili Strasti, kde čítaním dvanástich evanjelií a rôznymi bohoslužobnými piesňami prežívali veriaci utrpenie Krista,“ ozrejmil Soroka.
Žiadne zvony
Ako ďalej dodáva, od Veľkého piatka až do nedele kvôli Ukrižovaniu a smrti Ježiša Krista nezvonili na pravoslávnych chrámoch žiadne zvony.
A na Veľký piatok, najsmutnejší deň v roku, sa u pravoslávnych nesmie slúžiť ani liturgia. Na večernej bohoslužbe sa potom vynesie do stredu chrámu plátno so Spasiteľom v hrobe.
„Jeho zostúpenie do pekiel, aby odtiaľ vyviedol spravodlivých a vrátil ich späť do raja, je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty,“ doplnil Soroka.
Tieto dni veriaci spomínajú na strasti Isusa Christa, absolvujú obrady zvané aj Cárske časy, slávia Liturgiu sv. Vasiľa Veľkého s večierňou a v nedeľu deň Paschy - deň Christovho zmŕtvychvstania posväcujú jedlá.
Väčšinou biely sladký koláč, mäso, syr, tvaroh, vajíčka a hrudku.
„V pondelok býva u nás klasická oblievačka. Deti si to väčšinou v škole vedia vybaviť, alebo vychádzajú v ústrety aj starostovia obcí,“ hovorí Gerka.
Podľa neho sa práve v týchto dňoch veľa pravoslávnych veriacich vracia domov, aby tu mohli stráviť sviatky s rodinou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
