Zatiaľ čo v meste Bardejov momentálne neexistuje rozľahlejšia oddychová zóna v podobe mestského parku s dostatkom zelene, o Bardejovských kúpeľoch možno povedať, že sú jedným uceleným parkom či lesoparkom.
BARDEJOV/B. KÚPELE. „V záhrade má mať všetko svoje správne miesto. Má v nej byť daná voľnosť žitia všetkému živému. V záhrade by človek nemal udávať smer, mal by byť predovšetkým slobodný. Človek tu má premýšľať a objavovať, pretože v záhrade sa človek formoval ako ľudská bytosť,“ hovorí profesor Ivar Otruba, jeden z najvýznamnejších záhradných a krajinných architektov, ktorý sa na formovaní a vzhľade kúpeľného parku výrazne podieľal.
Profesor
„Väčšina parkových úprav v Bardejovských kúpeľoch bola realizovaná pod taktovkou profesora Otrubu s tým, že niektoré segmenty pochádzajú ešte z prelomu 19. a 20. storočia. Máme tu napríklad skupinu smrekov a líp vo veku okolo 120 rokov,“ povedal nám generálny riaditeľ Bardejovských kúpeľov, a.s., Jaroslav Komora, pre ktorého je kúpeľný park srdcová záležitosť.
Areál kúpeľov má rozlohu viac ako 30 hektárov a dĺžku takmer 2 kilometre.
Okrem kúpeľnej zástavby tvoria jeho podstatnú časť parkové a záhradné úpravy a lesopark.
Okrem komplexnej štúdie na úpravu celého areálu Bardejovských kúpeľov s realizačnými projektmi jednotlivých častí, z ktorých väčšina bola aj uskutočnená (záhrada pri paláci Alžbeta, kúpeľné údolie, okolie kúpeľnej kolonády atď.), vypracoval profesor Otruba aj zoznam drevín a návrh na ich taxonomické označenie v teréne.
„V hornej časti kúpeľov je v parku dominanta, ktorú sme tiež realizovali v spolupráci s profesorom Otrubom, tzv. Lávka priateľstva, ktorá patrí medzi najdlhšie drevené lávky na Slovensku a je vyhľadávaná atrakcia Bardejovských kúpeľov,“ prezradil Komora.
Ľaliovník
„Máme tu aj jeden úžasný strom, o ktorom som ani ja dlho nevedel, ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) a ďalšie dendrologické unikáty. Preto sa aj tento rok chystáme obnoviť tabuľky s názvami a taxonomickým zaradením vzácnych druhov,“ dodal riaditeľ.
Kúpele ako také neznamenajú podľa Komoru iba ubytovanie, stravovanie a liečenie, dôležitý komponent je práve kúpeľné prostredie, ktoré okrem kultúrno-spoločenských záležitostí poskytuje hlavne relax a oddych.
„Nové parkové úpravy v areáli vznikli pred približne desiatimi rokmi, napríklad za liečebným domom Ozón alebo v areáli skanzenu v okolí grécko-katolíckeho chrámu.“
Čo sa týka blízkej budúcnosti, pripravené sú ďalšie projekty. Park by mal vzniknúť medzi hotelom Ozón a Astóriou a aj v časti medzi rímskokatolíckym kostolom a začiatkom kúpeľnej kolonády.
„Snažme sa, aby forma neprerástla obsah a aby sa nerodili iba ľúbivosť a gýč. Vyhýbajme sa arogancii a povýšeneckej nadradenosti, prameniacej častokrát z prílišnej odvahy aj úslužnosti klientom,“ odporúča profesor Otruba vo svojej eseji o trendoch pri tvorbe verejnej zelene.
Lávka priateľstva. Patrí medzi päť najdlhších drevených lávok na Slovensku.
Park pred strediskom služieb. Pôvodne ho navrhol profesor Otruba.
Ľaliovník. V parku pred Alžbetou. Foto k článku: Mario Hudák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
