Od Košickej kotliny po Východné Beskydy, od Slanských vrchov po Spišsko-šarišské medzihorie sa rozprestiera územie Šariš.
BARDEJOV. „Minulosť – to bol život podľa prírody, na princípe úžasnej rozmanitosti s pôvodným cieľom a zmyslom, aby mal človek všade čo inšie vidieť, obdivovať a ctiť. No dnes svetový uniformizmus a globálnosť, všade jednotné spisovné jazyky prvotný cieľ života tragicky zlikvidovali,“ hovorí v úvode svojej knihy o regióne Šariša, jeho architektúre a tradíciách etnograf, folklorista, historik a zberateľ Ján Lazorík.
„Tragicky, pretože pôžitok zo života nahradili hmotárskym konzumom, rutinérskou profesionalitou a kultúrou veľkomesta,“ dodáva znalec Šariša, rodák z Torysy pri Sabinove, ktorý sa tento rok dožil 95 rokov.
Región poľnohospodárstva aj remesla
Tradičný región Šariš, dnes známy skôr ako turistický, sa pôvodne vymedzil zo Šarišskej župy, neskôr Šarišskej stolice. Tie existovali už od 13. storočia.
Prirodzená cesta pozdĺž rieky Torysa v Šarišskej kotline, kde sa región rozprestiera, je ešte staršia, používala sa už od praveku.
Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar. Údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov.
Historické centrum Šariša bolo už od stredoveku na Šarišskom hrade (terajšie mesto Veľký Šariš pri Prešove). V polovici 17. storočia sa sídlom regiónu stalo mesto Prešov.
Šarišania sa väčšinou venovali poľnohospodárstvu. Stredovekú tradíciu mala aj ťažba soli (Solivar). Remeselná výroba bola najviac rozvinutá v Bardejove a Prešove.
Bardejov mal ako slobodné kráľovské mesto monopolné postavenie vo výrobe ľanového plátna.
V 17. storočí sa stal najvýznamnejším remeselným strediskom Prešov, najmä vďaka zámočníctvu, stolárstvu a mečiarstvu. Prešov a Bardejov boli aj významné obchodné centrá pri tzv. poľskej ceste. Ďalšími centrami Šariša boli aj Sabinov a neskôr Svidník.
Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť tzv. slúžnovských okresov, ktoré dostali pomenovanie podľa riek pretekajúcich regiónom. Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický.
Šariš bránilo ho päť hradov
Okrem Šarišského hradu plnili obrannú funkciu v regióne Šariš v 17. storočí aj hrady Kapušany, Plaveč, Šovar a Zborov.
Centrom Makovického panstva, ktorému podliehalo 114 obcí z okolia Bardejova, Svidníka a Stropkova, bol práve Zborovský hrad (Makovica).
Goticko-renesančný pohraničný hrad v Zborove bol – a stále je – najsevernejším hradom Slovenska. Vo svojej kategórii patrí k najkrajším na východe Slovenska.
Ešte pred šiestimi rokmi by sme však uprostred chátrajúcej zrúcaniny spiaceho Zborovského hradu len ťažko hľadali cestu cez zarastené nádvoria.
Dnes je to hrad, ktorý znovu žije. Zobudili ho dobrovoľníci z občianskeho Združenia na záchranu Zborovského hradu.
„Finančne nás podporujú ministerstvo práce a ministerstvo kultúry, veľmi nápomocná je obec Zborov. V roku 2014 sa nám podarilo stabilizovať rohový palácový dom. Náročná bola aj oprava vstupnej bránovej veže a polygonálnej bašty. Ďalšie výzvy nás ešte len čakajú,“ povedal predseda združenia Vladimír Kaminský.
„Podstatná časť technológií, ktoré používame, je úplne totožná s tými historickými. V priebehu piatich rokov sme na Zborovskom hrade preinvestovali približne 150-tisíc eur. Ak by sme sa do obnovy nepustili, Zborovský hrad by skončil v plejáde spiacich hradov, ďalej by zarastal a príroda by si postupne vzala, čo jej patrí,“ prezradil Kaminský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
