PREŠOV. Gréckokatolícke rehoľníčky z Rádu sestier sv. Bazila Veľkého pôsobili v Prešove od roku 1922, avšak päťdesiate roky minulého storočia boli pre ne v meste veľmi ťažké. Báli sa chodiť na liturgie, boli presídľované a vyháňané z kláštorov.
Akcia K, počas ktorej komunisti likvidovali mužské kláštory, mala totiž svoje dozvuky v Akcii R, ktorá ničila ženské rády a podpísala sa aj pod pôsobenie tejto ženskej gréckokatolíckej rehole v Prešove.
Spomína si na to i súčasná provinciálna predstavená Josifa Helena Šimová, ktorá zostavila knihu o tomto ráde na Slovensku pri príležitosti 90. výročia ich príchodu do metropoly Šariša.
Niektoré sestry zatkli
"V noci 22. februára 1949 urobila polícia prehliadku v kláštore, niektoré sestry boli zatknuté na niekoľko mesiacov. Neskôr zobrali sestrám aj kláštor, no biskup ich uchýlil v sídle biskupstva a tam žili. To už bolo skôr tajné. V jeden piatok roku 1950 prišiel rozkaz, že do troch dní musia sestry opustiť Prešov i východné Slovensko," hovorí sestra Josifa.
Niektoré sestry odviezli na západné Slovensko do Trenčína, kde ich prijali rímskokatolícke sestry. Chvíľu s nimi žili, avšak podľa Josify ich minimálne každých päť rokov presídľovali.
"Jednoducho prišli autobusy alebo nákladné autá, do hodiny sa museli zbaliť a nevedeli, ani kam idú. Často sa stávalo, že ich na nových miestach ubytovali iné rehole, čo niektoré považovali aj za prínosné, pretože viaceré rehole sa vtedy spojili a našli spoločnú reč i pri modlitbe," približuje spomienky najstarších sestier Josifa.
Z najstarších sestier už dnes nežije žiadna, z vtedajších noviciek sa však do Prešova jedna vrátila a stále tu žije. O udalostiach z toho obdobia však nehovorí rada.
Nemohli sa vrátiť do Prešova
V roku 1969 dostala gréckokatolícka cirkev podľa Josify slobodu, no rehoľa nie.
Sestry si našli prácu v Bardejove a vrátili sa, avšak podľa provinciálnej predstavenej nemohli byť rehoľníčkami oficiálne a nemohli sa vrátiť do Prešova.
"Jednak tu nemali prácu a jednak sa báli sem vrátiť. V Bardejove žili sestry v ústave, kde aj pracovali. Tiež som v tom období vstúpila do rehole a bola som posledná, ktorá som si robila tajný noviciát. Do Prešova sa vrátili až v deväťdesiatych rokoch. To sme už po revolúcii mohli nosiť habit, verejne sa modliť i chodiť na liturgie," spomína.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
