Pôvodne chcel urobiť knihu len starých fotografií Prešova. Zistil však, že jeho podoba sa tak zmenila, že niektorí mladí na starých fotkách mesto ani nespoznali. Tak sa vybral do terénu. Výsledkom je jedinečná kniha Mesto Prešov v minulosti a dnes autora Martina Dudáša.
PREŠOV. Pôvodnou myšlienkou autora bolo urobiť malú knižku pre známych, kde by dal staré fotky. Ale prišiel na to, že ľudia niektoré ulice nepoznajú. Najmä tí mladší nevedeli iné okrem Hlavnej identifikovať.
„Jednému chlapcovi, asi 25-ročnému, som ukázal fotku Sabinovskej. A on na mňa - toto nie je z Prešova,“ spomína na to osobnú skúsenosť.
Uznal, že sám ako Prešovčan len ťažko poznal Prešov z 30. rokov minulého storočia, keďže vyzeral úplne inak.
Predtým, ako sa do diela pustil, zisťoval, či niečo podobné vyšlo. Natrafil na podobnú publikáciu, ktorú vydal Maďar so slovenskými predkami. Tam sa však podľa jeho slov „podpísal“ duch autora a Maďari tam vyzerajú ako páni a Slováci naopak.
Fotil i v sobotu ráno
Veľký problém bol nájsť staré fotky, spracovávanie už bolo ľahšie. Ťažkou fázou bolo opäť vziať na plecia foťák a vybehnúť do terénu.
Ako Martin hovorí, užila si aj jeho manželka, keď ju v sobotu ráno o siedmej kvôli foteniu ťahal do mesta. Z jedného miesta zvyčajne urobil i 30 - 50 záberov. A niekedy sa mu nepozdával ani jeden.
Alebo sa mu stávali nepredvídateľné situácie. „Prišiel som do mesta, a tam rozložené pódium,“ spomína.
Inokedy šiel fotiť miesto, keď zrazu prišla dodávka a začali vykladať. Keď vyložili, ešte si zapálili a zatiaľ sa už i dopad svetla zmenil a musel to nechať nabudúce.
Najviac sa Martin pri súčasných fotkách snažil zamerať na to, aby to bolo čo najviac podobné, zachytiť rovnaký uhol. Nie vždy sa to už podarilo.
„Na niektorých miestach je dnes už strom. Keď sa objavil uprostred fotky, tak možno otázka – ako to sfotil? No ale taká je podoba dnes. Jedna známa sa ma pýtala, prečo som neodfotil novú železničnú stanicu. Ale tá stará stála na miestne dnešnej benzínky. Z dnešného hľadiska to nie je zaujímavé, ale tu šlo o tú autentickosť,“ vysvetľuje fotograf.
Komplikujú to občas aj autorské práva
V knihe je vyše 100 fotiek, prevažujú tie staré. Martin použil materiál zo svojej domácej zbierky, ktorú dopĺňa už roky, má v nej niekoľko stoviek pohľadníc a fotografií.
Pár kusov poskytol i jeden známy. Zháňanie vraj nie je ľahké, hľadal po burzách, na internetových aukciách, doma i v zahraničí. V knihe má fotografie z konca 19. storočia, prelomu i 20. a 30. rokov 20. storočia.
Pri tých mladších je problém s autorskými právami, keďže podľa zákona sa môžu uverejniť až 50 rokov po smrti autora, podľa Martina v novších úpravách zákona dokonca až po 70 rokoch.
Ľudia sa mu už začali ozývať so svojimi fotkami, ale nemôže všetky použiť, keďže práva, aj po zaniknutí vydavateľstva, trvajú ďalej.
Ako taký malý sprievodca
V knihe sú fotky zoradené postupne, od stanice cez celé mesto až po Sabinovskú a Levočskú. Plus niektoré bočné uličky. „Je to taký malý sprievodca,“ hovorí s úsmevom autor Dudáš.
Zameral sa najmä na obraz. Nechcel ísť po písanom texte, ako vraví, nie je kvalifikovaný a sú na to iní odborníci.
Najstaršia fotka v knihe má vyše 130 rokov. Finančná hodnota niektorých je i vyše 100 eur, priemerne je to 20 eur za fotografiu. A vzhľadom na to, že kniha stojí 18 eur, tak je to celkom dobrá kúpa.
Martin však prezradil, že nezbiera len pohľadnice a fotky, ale aj staré historky a príbehy. Napríklad tie z čias vojny sú veľmi vzácne. A o 20 rokov budú ešte viac. „Uvidím, možno potom ich knižne vydám,“ hovorí s úsmevom.
Dostal aj podnet vytvoriť aj knihu „z druhej strany“ – kde by obsah tvorili textové časti pohľadníc. Myšlienku nezavrhol, zatiaľ je to otvorené.
Je vraj veľmi zaujímavé čítať vo vtedajšom jazyku v štýle „Veľavážená slečna, dovoľujem si vám napísať pozdrav z Prešova, kde sa mi veľmi páči“ či špecifickú „maľovanú“ typografiu písma.
Menil i na poslednú chvíľu
Bude mať jeho nová obrazová kniha aj pokračovanie? Martin nevylučuje, zatiaľ však nad tým neuvažuje. Pri tomto diele však ho hnala túžba.
„Nemusel som, ale chcel som. Aby som to nemal len doma poukladané a sám si listovať vo svojom kráľovstve,“ hovorí zberateľ a autor knihy. Veľmi pozitívne hodnotil aj kvalitu fotiek, vzhľadom na vtedajšiu dobu.
Prvé reakcie sú podľa jeho slov skvelé. Sebakriticky však dodáva, že teraz by ešte to i to zmenil, upravil, ale nedá sa.
Ako prezradila Marianna Klempayová z Vydavateľstva Michala Vaška, kde kniha vyšla, ešte tesne pred tlačou Martin volal do vydavateľstva, aby zastavili tlač, vraj chce zmeniť fotku, ktorú našiel na jednej burze a je jedinečná.
Spolieha na čuch
Falzifikáty rôznych artefaktov nie sú neznámou skutočnosťou. Ako zberateľ zistí, že ide o originál?
„Papier vidím. A moja metóda je, že ovoniam. Tá vôňa je špecifická, nedá sa zameniť, ako keď otvoríte veľmi starú knihu. Kto by chcel napodobniť, muselo by to byť riadne vymakané.“ Avšak, nejde vraj o zvlášť výhodný artikel na falšovanie.
Hodnota pohľadnice či fotky rastie vekom. Ubrať na hodnote môže len poškodenie. Vzácnejšie ako tie nepoužité sú pohľadnice opečiatkované, poslané, ktoré majú svoju vlastnú históriu.
Martin má aj jeden svoj nikdy nesplniteľný sen „Chcel by som byť v tej dobe a fotiť s dnešným foťákom,“ prezradil.
V rámci prezentácie knihy bola v priestoroch Libressa, kaviarne spojenej s kníhkupectvom Litera, pripravená aj výstava zväčšených fotografií, ktorá je počas nasledujúceho mesiaca verejnosti prístupná od pondelka do piatka v od 7.00 do 19.00 hod.
Počas štvrtkov sa tu budú konať aj obdobné prezentácie autorov a kníh z regiónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
