Mnohí rybári sa už nemôžu dočkať, kedy oprášia svoje prúty, výbavu a vyberú sa na svoj prvý lov. Prešov a okolie nemá síce veľa atraktívnych revírov, ale nájdu sa. Miestna organizácia (MO) Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) má svoj plán zarybňovania tokov aj vodnej nádrže Sigord a tiež stratégiu na zlepšenie podmienok pre rybárov.

PREŠOV. V súčasnosti má MO SRZ v Prešove 1 300 členov a podľa predsedu Daniela Olejňáka je tento počet stabilný.

Nezaznamenali odliv rybárov do iných organizácií, hoci revíry v Prešove sú možno menej atraktívne ako v iných lokalitách na východe Slovenska.

Za minulú sezónu ulovili 11 306 kíl šupináčov na všetkých vodných plochách, v prešovských revíroch išlo o 3 852 kíl, čo je 2 450 kusov.

Keďže 16. apríla začína pstruhová sezóna, ktorá potrvá do konca septembra, zaujímalo nás, ako sa na ňu pripravili a či sa rybári môžu tešiť na prvé úlovky.

„Už prebehla prvá fáza zarybňovania. Do pstruhových revírov sme vypustili jednu tonu pstruha dúhového konzumného, ktorý už má lovnú mieru. Ich priemerná váha je okolo 30 dekagramov a išlo zhruba o 3 500 kusov,“ povedal nám podpredseda MO SRZ Pavol Konkoľ.

Celkovo však v rámci zarybňovania plánujú koncom apríla vypustiť 1,5 tony pstruhov dúhových, 4-tisíc kusov lipňov ako ročnú násadu, ktorí do 2-3 rokov dorastú na lovnú mieru.

„Lipeň je krátko žijúca ryba, životnosť má zhruba šesť rokov. Tie lipne, ktoré rybári neulovia, zahynú,“ vysvetlil predseda Daniel Olejňák.

Do kaprových revírov plánujú vypustiť 4-tisíc kilogramov trojročných, 2 600 dvojročných a 10-tisíc jednoročných kaprov.

Ďalej 10-tisíc kusov podustiev a 5-tisíc zubáčov. Obaja funkcionári však zdôraznili, že ak bude dostatok financií, zabezpečia aj viac rýb.

Štrkovisko vo Veľkom Šariši upravia

Veľa rybárov sa špecializuje na lov kaprov a teda na rybníky vo Veľkom Šariši. Dva sú funkčné, sú zarybnené a zdravé, je v nich možná aj samoreprodukcia rýb. Jedno štrkovisko však značne poškodili povodne v rokoch 2010 až 2014.

„Minulý rok sa nám podarilo s mestom Veľký Šariš po dlhých rokovaniach podpísať zmluvu o prenájme štrkovísk na 30 rokov. Tým pádom sa nám trochu uvoľnili ruky a môžeme investovať do úpravy štrkoviska. Chceme ho vyčistiť od naplavenín, napustiť vodou a sfunkčniť. Na Toryse bol havarijný stav, tok sa zarezával do brehovej čiary, preto sme dali žiadosť na preložku a vodohospodári to v marci aj urobili. Teraz už voda tečie v pôvodnom koryte. Chceme zabezpečiť ťažké mechanizmy, aby naplaveniny vytlačili z rybníka a pravdepodobne do konca roka napustiť,“ vysvetlil riešenie Olejňák.

Všetky aprílové brigády rybárov budú nasmerované na prípravu územia okolo tohto štrkoviska.

Zaujímali sme sa aj o situáciu na mŕtvom ramene pri Haniske. Pre rybárov je to lákavé miesto, ale nemá pridelené revírne číslo.

„Požiadali sme Slovenský pozemkový fond o súhlas, ale ako nám povedali, v pozemkovej mape nie je žiadna vodná plocha zakreslená a nemôžeme ju teda oficiálne označiť za lovný revír. Hoci máme s nimi nájomnú zmluvu na 15 rokov, vedie sa to ako mŕtve rameno Torysy a tiež ho zarybňujeme,“ dodal Konkoľ.

Výnimku nemôžu udeliť

V posledných rokoch veľa športových rybárov loví systémom chyť a pusť a to znamená, že všetky ulovené ryby púšťajú späť do vody.

Podľa ich názoru by mali v rámci celoročnej povolenky dostať výnimku a loviť dlhšie ako ostatní rybári okrem času neresenia rýb.

Hovoria, že platia za celý rok, ale loviť môžu len 4 mesiace v roku. Zaujímalo nás, či je to v rámci miestnej organizácie možné.

„V rámci celého Slovenska teraz pripomienkujeme zákon o rybárstve a vykonávaciu vyhlášku. Jednou z tém je aj táto. Zbytočne budeme hovoriť, že tí rybári majú pravdu, lebo to nevieme zmeniť, pokiaľ sa neprijme novela zákona a to je dlhodobý proces,“ reagoval na otázku Olejňák.

Dodal, že aj preňho je rybárčenie predovšetkým relax a už dlho si domov nevzal žiadnu ulovenú rybu.

Zákon o rybárstve je vraj surový

Na prešovské revíry dohliada 20 členov rybárskej stráže. Majú štatút verejných činiteľov a isté právomoci.

Rybári však hovoria, že sa správajú príliš prísne a majú s nimi konflikty aj napriek tomu, že si plnia svoje povinnosti.

„Mám povolenku, potrebnú výbavu v poriadku, poriadok okolo seba a keď sa náhodou zabudnem a som pri udici minútu po polnoci, tak zo mňa urobia pytliaka a chcú ma stíhať v zrýchlenom konaní. Niektorí sa správajú arogantne a nič si nedajú vysvetliť, je to choré a nedomyslené,“ povedal nám svoj názor Juraj Grejták.

Aj podľa podpredsedu MO SRZ Konkoľa je toto znenie zákona o rybárstve príliš surové, viaceré ustanovenia si odporujú a nie sú presne zadefinované priestupky.

„Hlúposti typu, že rybár zabudol doma sieťku alebo keď lovia dvaja a majú len jeden podberák alebo keď niekomu chýba peán na háčiky či mierka, to nepovažujem za priestupky. Pytliak je ten, kto nemá povolenku, berie si podmierečné ryby alebo ich loví do sietí. Systém precedensov neexistuje a potom záleží od sudcu, ako to vyhodnotí, či udelí rybárovi trest a zápis do registra trestov rovnako ako pytliakovi. To považujem za choré,“ dodal Konkoľ.

Kormorány sú lepší lovci ako rybári

Tieto vtáky sú postrachom všetkých rybárov už nielen v Európe, ale aj u nás. Napríklad v zime ich len v okolí Sabinova napočítali okolo 500, množstvo sa ich zdržiava pri čističke v Haniske, kde je veľa rýb, ale málo rybárov.

„Je to inteligentné zviera. Keď ich aj plašíme a strieľame na výstrahu brokovnicou, neobjavia sa tri dni, potom pošlú prieskumníkov a keď sa nič nedeje, priletí celý kŕdeľ. Rozoznajú aj zbrane,“ poznamenal podpredseda Konkoľ.

Kormorány sú chránené a pritom nielenže zožerú kvantum rýb, ale veľa ich aj zabijú a nechajú plávať hore bruchom vo vode.

Ďalšími premnoženými a pre naše teritórium netypickými vtákmi sú volavky a čajky. Práve tieto vtáky zhltnú väčšinu rýb, ktoré SRZ do vody vypustí pre rybárov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári