Pôvodom Nemec, Max Kurth, prežil v Prešove 60 tvorivých rokov. Pochovaný je na mestskom cintoríne spolu s manželkou Zuzanou a synom Marinom. Len mladšia generácia možno netuší, že pamätná tabuľa osadená na Ulici Ku Kumštu je tam umiestnená na jeho počesť a že keď prechádzajú pod bránou na Floriánovej ulici a zdvihnú zrak, freska sv. Floriána je jeho dielom.
PREŠOV. Narodil sa v nemeckom meste Kyan v roku 1869 ako najstarší syn zo siedmich detí.
Jeho otec bol obuvníkom a matka dcérou fotografa a maliara z Kyany. Talent zrejme zdedil po dedovi.
Študoval v Lipsku a na berlínskej výtvarnej akadémii, kde získal v roku 1894 Menzelovu cenu a s ňou aj štipendium a študijný zájazd do Talianska.
Veľa cestoval, hľadal inšpirácie a zatúlal sa aj na východ Slovenska. V Prešove sa mu zapáčilo tak, že sa tu usadil.
Dôvodov bolo zrejme viac, možno aj priateľstvo, ktoré nadviazal s priekopníkom impresionizmu Szinyei Merse Pálom, ktorý žil a tvoril v Jarovniciach (okres Sabinov). Zoznámili sa prostredníctvom manželky Maxa Kurtha Zuzany Eberhardtovej.
Szinyei práve prekonával tvorivú krízu. Jeho obrazy krajiny umelecká verejnosť v Nemecku ešte nechápala a odmietala a on nechcel maľovať realistické portréty vtedajšej šľachty.
Svoje objednávky posunul mladému Maxovi Kurthovi. V roku 1899 otvoril v Prešove súkromnú školu s maliarskym a kresliarskym kurzom a tá bola na Sabinovskej ulici.
Bol známy predovšetkým ako portrétista
Jeho tvorbu formovali odlišné podnety, no neodklonil sa od maliarskej koncepcie akadémie v Berlíne, hoci tá v tom čase nepatrila k umeleckým centrám v Nemecku.
Práve pre svoj realistický prístup a zmysel pre detaily sa čoskoro stal vyhľadávaným a veľmi obľúbeným portrétistom.
Namaľoval množstvo richtárov, starostov, mešťanostov, medzi nimi napríklad aj podobizeň Andreja Fuhrmanna, Eduarda Mandiča, Valentína Podhorányiho a ďalších.
Pri množstve skíc ľudských typov využíval výhradne akademické ateliérové svetlo, presne to, ktoré odmietal Szinyei Merse Pál. Mimochodom, namaľoval aj Szinyeiho portrét, jeho manželky a syna Félixa.
Objednávky na portréty pribúdali, zacítil umelecké zázemie a možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa v Prešove napokon v roku 1901 usadil natrvalo.
Kým Szinyei Merse Pál maľoval radšej krajinu v jej pestrosti a farebnosti, v Kurthovej tvorbe je naopak krajina zastúpená len zriedkavo, záhradný a lesný interiér má však nádych akoby divadelného osvetlenia. V kolekcii jeho diel sú však aj autentické krajinárske motívy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
