Na minulotýždňovom krajskom zastupiteľstve pri úprave rozpočtu vznikol rozruch okolo rekonštrukcie historickej pamiatky Kumšt, ktorú spravuje Krajské múzeum v Prešove. Predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík (Smer) navrhol schváliť sumu 234 400 eur z rezervného fondu na kúpu nehnuteľnosti a pozemku pri Kumšte. V nej by sa mala vytvoriť pobočka Múzea moderného umenia Andyho Warhola dovtedy, kým sa Kumšt zrekonštruuje. Prešovskí poslanci návrh spochybnili a výsledkom bolo, že župan ho stiahol z rokovania. Objekt sa kupovať nebude.
PREŠOV. Išlo o objekt vedľa Kumštu a jeho prepojením so židovským múzeom mohol vzniknúť pre turistov zaujímavý a lákavý komplex v treťom najväčšom meste na Slovensku.
Ako Chudík informoval, získali už aj súhlas Nadácie Andyho Warhola z USA na vytvorenie pobočky múzea a tak by mali návštevníci mesta aj turisti viac možností spoznať kultúru a umenie regiónu.
Pripomenul tiež význam prešovskej synagógy, o ktorej mnohí turisti ani nevedia. Chce tiež rokovať so Židovskou náboženskou obcou o možnosti prepojenia všetkých troch objektov.
Budova pri Kumšte, ktorú chcela župa kúpiť, patrí skupine architektov a je po rekonštrukcii, takže bez väčších investícií galerijné priestory s kolekciou obrazov Andyho Warhola mohli slúžiť verejnosti vo veľmi krátkom čase.
Kumšt sa síce bude opravovať a župa na tento účel vyčlenila 450-tisíc eur, ale jeho obnova potrvá ešte najmenej dva roky. V tomto čase sa ešte len pracuje na projektovej dokumentácii, ku ktorej sa bude musieť vyjadriť aj Krajský pamiatkový úrad v Prešove. Len proces príprav potrvá najmenej rok.
Domáci proti Prešovčanom?
Poslanec Peter Krajňák (Most-Híd) sa kriticky vyjadril k návrhu investovať do kúpy objektu a pozemkov pri Kumšte.
Podľa jeho slov je to luxus a navrhol tri objekty v Prešove, kde by sa pobočka múzea A. Warhola mohla vytvoriť, najlepšie by to podľa neho bolo v Rusínskom múzeu, keďže umelcovi predkovia boli Rusíni.
„Tie prostriedky by sa radšej mohli využiť na obnovu Krajského múzea v Prešove, ktoré je v zlom stave. Racionalizujeme kultúrne aj školské zariadenia a pritom chceme financovať ďalší objekt a ďalšie výdavky na prevádzku,“ argumentoval Krajňák.
„Investície majú niečo priniesť, ale v meste máme urgentnejšie problémy, ako je napríklad doprava a oprava ciest,“ oponoval županovmu návrhu Stanislav Kahanec (KDH), hoci reč bola o zdrojoch pre kultúrne inštitúcie.
Budova Kumštu. Foto: ako
Župan návrh stiahol
Po týchto pripomienkach predseda PSK Peter Chudík zasiahol. Dal pokyn na stiahnutie tohto bodu z návrhu na úpravu rozpočtu.
„Keď sú tu také pochybnosti, tak to neriešme, nechcem to siliť, ani sa vnucovať,“ povedal Chudík, ale neskrýval prekvapenie nad takým postojom.
Poslanci tento návrh prijali 40 hlasmi, 12 sa hlasovania zdržalo, ale nikto nebol proti. Plánovaná suma 234 400 eur tak ostala v rezervnom fonde.
Predseda kultúrnej komisie pri Zastupiteľstve PSK Emil Chlapeček (Smer) bol zo spochybňovania odkúpenia objektu zo strany kolegov prekvapený.
„Samotný Kumšt je krásny objekt, ale potrvá ešte dlho, kým sa zrekonštruuje. Toto riešenie malo procesy okolo prepojenia objektov a možností na vystavovanie unikátnych obrazov urýchliť. Mohlo to prilákať viac ľudí do mesta. Je pre mňa nepochopiteľné, keď samotní Prešovčania bránia tomu, aby do mesta prišli peniaze na dobrú vec. Teraz, keď sa peniaze ponúkajú, tvárime sa, že ich nepotrebujeme,“ konštatoval Chlapeček.
„Keby sme mali takých inštitúcií v krajskom meste aj desať, tak by sme sa mali len tešiť a nie kritizovať takú ponuku. V zastupiteľstve sedí aj naša primátorka, mohla zasiahnuť, ale mlčala, tak nebudeme mať nič,“ myslí si o vzniknutej situácii Miroslav Benko (Smer).
V poslaneckom zbore je aj exprimátor Pavel Hagyari (nez.), no ani ten nezasiahol.
Fakty
Kumšt
Ide o stredovekú pamiatku z 15. storočia. Kedysi to bola jedna z bášt mestských hradieb a neskôr ju prebudovali na vodnú vežu. Po zrušení mlynov na Jarkovej ulici sa pôvodný Jarok rozdelil na dve časti.
Prvá napájala vodou mlyny za mestom a druhá viedla vodu podzemným potrubím popod hradby až k vodnej veži. V jej podzemí bolo umiestnené vodné koleso poháňané konskou silou. Jeho dve ramená striedavo zdvíhali piesty v drevených rúrach a prečerpávali vodu do zbernej nádrže pod strechou vo výške asi 10 metrov.
Odtiaľ voda samospádom pokračovala dreveným potrubím do kamenných nádrží pozdĺž Hlavnej ulice. Prebytočná voda z nich odtekala sústavou otvorených kanálov až do hlavného kanála na Floriánovej ulici, odtiaľ do hradbovej priekopy a ďalej do Torysy.
Dômyselné zariadenie Kumštu bolo v súvislej prevádzke takmer až do výstavby mestského vodovodu začiatkom 20. stor. Počas takmer 500-ročnej existencie prešlo mnohými rekonštrukciami a technickými zlepšeniami. Nevyhnutným stavebným úpravám sa nevyhli ani obvodové múry vodnej veže a jej strecha, ktorej baroková úprava sa zachovala dodnes.
Najväčší zásah prišiel v roku 1930, keď Kumšt získalo kuratórium Židovského múzea v Prešove. Po rozsiahlych prácach objekt stratil svoj pôvodný charakter a to nielen vo svojich vnútorných priestoroch, ale aj v exteriéri a to najmä prístavbou prízemnej časti. Slúžila pre potreby múzea do roku 1939, keď bola Spoločnosť židovského múzea definitívne zrušená a priestory Kumštu zapečatené.
V roku 1945 všetky zbierky z vtedajšieho múzea previezli do Židovského múzea v Prahe a v roku 1947 sa stala sídlom novozaloženého Mestského múzea v Prešove. O tri roky neskôr zase sídlom Krajského múzea. Neskôr sa múzeum presťahovalo do Rákociho paláca na Hlavnej ulici a Kumšt slúžil ako depozitár či pracovisko národopisného oddelenia múzea.
Objekt je v zlom technickom stave, ale už čoskoro sa bude opravovať, aby znova slúžil verejnosti. Na jeho obnovu župa vyčlenila 450-tisíc eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
