Hoci diváci v Šariši už, zdá sa, rezignovali na prejavenie výraznejšej priazne zeleno–bielym, v uplynulom vystúpení si tí, čo predsa merali cestu na štadión, prišli miestami na svoje.
PREŠOV. Hostitelia nastrelili dva razy žrď a raz brvno, no v posledných sekundách si hlasno vydýchli, keď hostia zahodili tisícpercentnú možnosť.
Kusisko šťastia
Celkove opatrnosť zostala v šatniach. Hralo sa otvorene, útočne, svižne, hoci niekedy veľa kvality na trávniku nebolo.
Z počiatočnej aktivity vyťažili hostitelia niekoľko možností (D. Leško, P. Jacko) a všetko zavŕšil ďalekonosný pokus Dupkalu do konštrukcie brány. Šaľa neustále hrozila po brejkoch, pričom pri chuti boli hlavne Gešnábel a Szabó.
Brankár Talian sa musel mať na pozore a v doterajšom priebehu nadstavby si toľko ešte nezachytal azda ani raz.
Nakoniec však predsa kapituloval po strele prv menovaného hráča hostí. Na konci prvého polčasu prišlo nepríjemné krvavé zranenie nosa u Kačalu, dlho sa nehralo a z následnej akcie Tubonemi vyrovnal.
Druhý polčas sa niesol v podobnom duchu, vzruchu bolo dosť, pričom zaujali dve strely Katonu, ktoré pobozkali žrď.
Keď hostitelia v závere hrali vabank, unikol strelec gólu hostí, no spravodlivosť si tentoraz nevzala dovolenku.
Oskár Lancz, ktorý zastupoval na tlačovke nového trénera Libora Fašianga, na margo súboja riekol: „Tešili sme sa na toto vystúpenie, lebo sme mali informácie, že Tatran predstavuje výborné mužstvo s kombinačným štýlom, čo nám vyhovuje. V niektorých fázach sa nám aj darilo držať loptu i rozvinúť brejky, pričom jeden aj vyšiel. Mali sme však i kusisko šťastia, lebo súper išiel neustále za výhrou.“
Tretie zaváhanie po sebe
Východniari nevyhrali v treťom stretnutí po sebe. Ktovie, možno už bodový odstup na vedúcu dvojicu nahlodáva ich sebavedomie i výraznejšiu túžbu.
Hoci bolo vidno, že mienia obstáť, nebolo to také ucelené a herne hodnotné ako v niektorých iných súbojoch.
Najmä však pokračovali v neodpustiteľnom luxuse – zahadzovaní šancí.
„Paradoxne, napriek množstvu možností sme mohli aj prehrať,“ konštatoval tréner Tatrana Stanislav Varga a dodal: „Taký je však futbal. Nazdávam sa však, že hrať na 95 percent – ako si niektorí zverenci počínali - nemožno, lebo futbal sa oklamať nedá, a preto sa to potom vracia ako bumerang. Aj v podobe triafania žrdí a dostávame sa do stavu, že nemôžeme dať gól.“
Na našu otázku, či nie stopercentný prístup sa týkal iba zápasu alebo aj prípravy naň, kouč zelenobielych riekol: „Mám na mysli duel, lebo keby niekto prišiel z trénerov hostí na tréning v týždni, tak ktovie, či by proti nám vôbec súper nastúpil.“
Vraj to tak už bolo aj v Senci pri predošlej prehre, hoci S. Varga si sypal popol na hlavu, že nenariadil cestovať na zápas o deň skôr, lebo tím mohol byť viac odpočinutý.
Pravdepodobnejšie však bude, že v hlavách hráčov sa už zavŕtala mylná pochybnosť, či sa ešte oplatí robiť si nejaké nádeje.
„Nevylučujem, že po remíze so Skalicou u chlapcov ako keby upadol víťazný duch. Vtedy ešte chceli postúpiť, no teraz sme už – ak si odmyslíme nejaké teoretické možnosti - šancu stratili.“