Lipany sa dotiahli na bod, Prešovčania prskali po dvoch góloch

V uplynulom treťoligovom kole sa hral šláger v Lipanoch, kde futbalisti ŠK Odeva privítali lídra – béčko Prešova. Hostitelia vedeli, že pokiaľ vyhrajú, znížia stratu a upevnia si druhú priečku. Navyše im išlo aj o to, aby do tretice „iba“ neremizovali vo svojom prostredí. Rezerva Tatrana zase mienila odčiniť hlavne predošlú domácu stratu v dueli s Vranovom.

LIPANY. Nakoniec zverenci trénera Emila Jacka oplatili rivalovi rovnakým výsledkovým spôsobom jesennú porážku.

Názory aktérov v oboch táboroch na priebeh stretnutia sa líšili, hlavne pokiaľ ide o hodnotenie rozhodujúcich situácií.

Eliaš príliš nevie, ako dal gól

Spokojnejší boli Lipanci. Ako sa dalo predpokladať, znovu sa v streleckej fazóne predviedol útočník Lukáš Eliaš, ktorý sa v zime vrátil do staronového klubu práve z Prešova.

„Nepovedal by som, že išlo u mňa o nejakú špeciálnu motiváciu. Možno keby som bol mladší, bolo by to iné, hoci na druhej strane som mal zafixované, že nastúpim proti kamarátom. Z Tatrana som neodišiel v zlom, takže som netúžil po dajakej pomste alebo niečom podobnom. Bral som to ako každý iný duel, i keď som si uvedomoval, že je to môj bývalý klub,“ poznamenal L. Eliaš.

Práve on bol autorom jediného zásahu zápasu. Na otázku, ako ho dosiahol, odpovedal zaujímavo: „Či veríte alebo nie, ani neviem. Bolo to tuším po centrovanej lopte z kraja. Dostal som sa do súboja s protihráčom. Otočil som sa okolo neho a vtom mi lopta padla presne na ľavačku. Halfvolejom som ju poslal do siete. Pamätám si, že som si robil priestor pred obranou, pričom hostia avizovali, že vraj bol ofsajd.“

Najlepší polčas na jar

V tej chvíli si možno málokto uvedomil, že to bude zároveň posledný zásah zápasu. Šance na oboch stranách však boli aj potom.

„Podľa mňa sme prvý polčas zvládli najlepšie v sezóne, Prešovčanov sme pritlačili. Už na začiatku sme mali veľkú príležitosť a vyskytli sa i ďalšie možnosti. Hrali sme na polovici súpera, ktorý síce skóroval, ale rozhodca im to neuznal pre ofsajd. Viac–menej béčko sa spoliehalo na nakopnuté lopty, brejky. Do prestávky sme boli rozhodne lepší, po zmene strán sa mladíci Tatrana snažili kombinovať a behať, ale naši defenzívni hráči si to postrážili. My hore sme zase chceli podržať loptu a zo dve možnosti sa znovu naskytli na výšenie náskoku.“

Podľa hrotového hráča Lipian zápas splnil očakávanie, ponúkol dostatočnú kvalitu.

„Prešov bol najlepším rivalom, aký u nás bol, hoci vývoj duelu bol jednoduchší ako trebárs s Vranovom, keď sme prehrávali. Lenže my sme teraz zahrali oveľa lepšie ako vtedy a možno to preto nevyzeralo, že hostia boli takí kvalitní. Bolo však vidno, že kombinačne, behavosťou a nasadením sa rezervisti chcú presadiť aj v áčku Tatrana, dožadujú sa svojej šance.“

Tím ŠK Odeva si uvedomil, že pokiaľ mieni stále živiť postupovú nádej, nesmie bodovať len vonku, ale hlavne doma. Na to treba góly a to by mala byť zase parketa aj Eliaša.

Na margo tejto poznámky si pochvaľoval nasadenie Hovančíka, ktorý ho vie nájsť a urobiť mu priestor na príležitosť.

„Nie som typ hráča, ktorý spraví štyroch protihráčov a dá gól. Potrebujem takého spoluhráča, s ktorým si naozaj rozumiem pri výmene lopty a kombinácii.“

Výsledok so šťastím?

Vedúci tím sa domov vracal naprázdno a navyše rozčarovaný po dvoch verdiktoch. To dal okamžite najavo aj brankár Denis Barát.

„Mrzí nás, že sme prehrali. Pokiaľ by však rozhodcovia boli na normálnej úrovni, gól by nikdy neplatil, lebo padol z postavenia mimo hry.“

K úrovni duelu gólman rezervy dodal: „Výsledok bol skôr dielom šťastia ako zásluhy. Minútu po tom, čo sme dostali sporný gól, arbiter neuznal náš čistý gól po hlavičke Miša Kamenčíka. Vraj bol v ofsajde, no vyjadrovať k tomu sa už viac nebudem. Určite kontroverzný zásah postavil domácich na koňa. Pokiaľ ide o úroveň zápasu, domnievam sa, že do prestávky to bolo viac o bojovnosti, ale celkove prvý aj druhý polčas sme boli lepším celkom. Hrali sme krajší futbal. V druhej štyridsaťpäťminútovke sme mali možnosti, ale podržal ich brankár. Aj ja som si zachytal, lebo Lukáš Eliaš ešte išiel sám na mňa a vyskytlo sa i zopár striel, ktoré som vyriešil.“

Aj Barát súhlasil s tým, že stretnutie malo dosť zaujímavých momentov a diváka muselo zaujať. „Lenže futbal je taký, raz vyhrá lepší, inokedy zase šťastnejší,“ naznačil borec, ktorý sa do rezervy vrátil po hosťovačke v Trebišove.

V odvete zeleno–bieli dosiaľ prehrali štyri razy. Súvisí to s tým, že béčko tiež stratilo nádej na postup súbežne ako áčko v II. lige? „To nesúvisí s prehrami, chceme byť prví bez ohľadu na zarúbanú cestu hore. Výsledkovo sa nám niekedy, žiaľ, nedarí, hoci herne sme na tom dobre. Potrebujeme sa však uchytiť možno aj šťastným  'ušmudlaným' gólom, ktorý by nás postavil na nohy.“

Doma tiež juniori zaváhali (proti Plavnici a Vranovu). „Bol to vrchol smoly. Herne sme viackrát splnili očakávanie. Stále si však udržujeme úroveň, len zavše nás zradí koncovka. Väčšina mužstiev vyčkáva, hrá na brejky. Potom nejdeme do otvorenej obrany a kameňom úrazu je, keď máme preraziť cez hradbu desiatich protihráčov,“ dodal D. Barát, ktorému sa pozdávala hlavne hra Spišiakov.