Pietny akt kladenia vencov pri Pamätníku osloboditeľov a Pamätníku obetiam gestapa sa konal pri príležitosti 8. mája, Dňa víťazstva nad fašizmom, v stredu popoludní v Prešove. Zúčastnil sa ho aj pravnuk Ludvíka Svobodu, odovzdali počas neho medaily 15 priamym účastníkom druhej svetovej vojny.

PREŠOV. Slávnostné stretnutie sa začalo pochodom od konkatedrály do parku k Pamätníku osloboditeľov.

Pri ňom si symbolicky uctili obete vojny uložením vencov.

V rámci osláv 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny odovzdal prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Nikolaj Sergejevič Ryžov pamätné medaily účastníkom odboja, členom oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Prešove.

„Skláňam sa pred vami a všetkým tým, čo ste pre nás urobili,“ povedal pri individuálnom odovzdávaní.

Sloboda nie je zadarmo

Prítomný bol aj Miroslav Klusák, pravnuk armádneho generála Ludvíka Svobodu.

Ako povedal, patrí k tretej povojnovej generácii, ktorá vojnu nezažila a žije už šťastný a slobodný život.

„Tieto dni nám pripomínajú niečo, čo sme neprežili, a predsa by malo byť silným mementom, aby sme si uvedomili, že naša prítomnosť, to, čo máme, nie je samozrejmosťou danou nám oddávna a zadarmo. Stojím pri pamätníku s veľkou úctou a vďačnosťou. Ich obeťou a hrdinstvom umožnili, aby sme my mohli žiť v mieri,“ povedal.

Vybuchol pri ňom granát, prežil to

Predstaviť si hrôzy vojny je zvlášť pre súčasnú generáciu len veľmi ťažké, keďže sa o nej dozvedá len z kníh a učebníc. Prešovčan Jozef Kohút (89) zažil vojnu na vlastnej koži.

„Bol som príslušníkom sovietskej armády, v centre diania, zúčastnil ssm sa oslobodzovania Ostravy, ostravskej operácie,“ zaspomínal si Kohút.

Do vojny nastúpil ako 19-ročný mladík, miesto školských lavíc musel bojovať v zákopoch.

A neobišlo sa to bez ujmy na zdraví. Počas vojny ho aj zranili.

„V apríli som bol zranený, bola to ťažká doba, zima, mráz, dážď, pôda mokrá, išlo sa cez polia,“ spomínal.

Práve na toto obdobie má najbolestnejšie spomienky.

„Ako som bol ranený, museli sme poobede postupovať. Tanky na nás útočili, strieľali, bolo to strašné, že to človek vôbec prežil,“ povedal.

Zranila ho črepina z granátu, ktorý vybuchol počas toho, ako ležal v brázde.

„Črepina mi prerazila bok. Potom som šiel pešo so zbraňou na ošetrovňu v Opave a odtiaľ nás previezli autami do civilnej nemocnice a tam som sa preliečil,“ povedal.

Ako dnes si živo spomína na dátum 12. júna v 1945.

„Vtedy som bol prepustený zo sovietskej armády a hneď ma zobrali za vojaka československej armády.“

Desaťtisíce vojakov toľko šťastia ako pán Kohút nemali.

Na území Slovenska je pochovaných 60 659 vojakov červenej armády, 10 435 vojakov rumunskej armády a 1736 príslušníkov 1. československého armádneho zboru.

Odovzdanie medailí. Získali ich priami účastníci bojov.

Jozef Kohút. Prežil vojnu aj so zranením. Foto k článku: Mária Pihuličová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári