Okresný súd v Prešove rieši ďalší spor súvisiaci s Ruským domom

Vypovedal aj predseda združenia, ktorého žalovaná strana za predsedu nepovažuje.

Na Okresnom súde v Prešove pokračoval ďalší proces týkajúci sa legitimity vedenia Ruského klubu - 1923, teda združenia, ktorému patrí Ruský dom v centre Prešova.

PREŠOV. Spor o neplatnosť členskej schôdze občianskeho združenia Ruský klub - 1923 rieši súd. Išlo o schôdzu zo 14. 1. 2006, na ktorej malo dôjsť k prevodu Ruského domu zo združenia na na novovytvorenú Nadáciu Ruský klub – 1923.

Dve skupinky

O legitimitu viesť občianske združenie Ruský klub – 1923 sa dlhodobo sporia dve skupiny: „sekerákovci“, ktorí v súčasnosti cez nadáciu ovládajú Ruský dom v centre Prešova a „beskydovci“, ktorých stanovy ministerstvo vnútra nezaregistrovalo, a ostali tak mimo združenia.

Druhá skupina sa svojich práv domáha na súde. Len pred niekoľkými týždňami uspeli v inom spore na okresnom súde, ktorý potvrdil, že k vylúčeniu Gabriela Beskyda došlo v rozpore so stanovami, a teda Štefan Sekerák nie je legitímnym predsedom združenia.

Tento verdikt ešte nie je právoplatný, druhá strana sa odvolala.

Sekerák: Sú to separatisti

V aktuálnom spore si súd vyžiadal od Š. Sekeráka, ktorý je žalovanou stranou, predloženie členského preukazu združenia.

„Mám preukaz, ale nezobral som ho,“ povedal Š. Sekerák, ktorý tento doklad nepovažuje za hodnoverný.

„U nás je postup odlišný ako u týchto separatistov. Dôležitá je prihláška a členov prijíma výbor,“ povedal na pojednávaní.

História Ruského domu

Okresný súd ako svedka vypočul aj Gabriela Beskyda (85). Vo svojej výpovedi povedal, že členom Ruského klubu - 1923 sa stal v roku 1991. Zvolený bol za 2. podpredsedu.

Z prítomných na ustanovujúcej schôdzi, na ktorej došlo k obnoveniu Ruského klubu po roku 1989, je posledným žijúcim.

Združenie nadviazalo na činnosť niekdajšieho Ruského klubu a kultúrno-osvetového spolku Alexandra Duchnoviča.

Vychádzalo z ich pôvodných stanov, ktoré si podľa Beskyda obstarali v pražskom archíve.

„Protektorom Ruského domu bol nebohý biskup Gojdič. Nástupcom mal byť vždy biskup. V roku 1953 som dostal umiestenku do Prešova, môj otec mal dobré kontakty s posledným predsedom Ruského klubu Dufancom,“ načrel do histórie.

„Po roku 1989 ma oslovil Ivan Bobák, kolega z elektrotechnickej priemyslovky, aby som sa zapojil do klubu a spolku, že treba bojovať za prinavrátenie Ruského domu, ktorý bol v roku 1965 zoštátnený... Bez budovy nie je možné naviazať na tradíciu a rozvíjať kultúrnu činnosť.“

O nehnuteľnosť malo záujem viac skupín. Krátko predtým bolo zaregistrované združenie Ruský klub, na súde nepochodilo, podobne ako ďalšie organizácie.

Ruský klub - 1923 na súde uspel. Mesto, ktoré bolo vlastníkom budovy, verdikt akceptovalo a v lete 2002 budovu odovzdalo.

Beskyd: Sú to podvodníci

Problémy vo vnútri združenia nastali v roku 2004. Potvrdil to i Beskyd.

„Zinscenovali schôdzu, na ktorej urobili tzv. prerozdelenie funkcií, hoci stanovy také niečo nepoznajú,“ povedal o situácii, keď sa funkcie ujal Štefan Sekerák.

Druhá skupina tvrdila, že nemá mandát viesť Ruský klub - 1923, lebo nebol zvolený členskou schôdzou.

Beskyd na pojednávaní tvrdil, že ministerstvo vnútra „zaregistrovalo stanovy na základe podvodu“, keďže neexistuje zápisnica z členskej schôdze.

Napadol aj platnosť členskej schôdze, na ktorej mala byť nehnuteľnosť prevedená pod nadáciu.

Vypočutý bol aj ďalší svedok, pojednávanie bolo odročené na neurčito. Spory, v pozadí ktorých je boj o Ruský dom, teda budú pokračovať ďalej.