Vyštudoval lesnícku školu, začínal v sklade a robil spojkára medzi lekármi a laboratóriom. To ho priviedlo k farmaceutickému biznisu. Prešovský podnikateľ MIROSLAV HRUŠKA (31) sa snaží spojiť to, čo ho baví s tým, čo ho živí. Zatiaľ sa mu darí. Jeho príbeh nie je tuctový. Po squashi vymyslel masť, ktorú dodnes predáva, stepoval, motal sa okolo muziky, jazdí na motorke. Tvrdí, že najcennejšou devízou sú nápady a že skĺbiť prácu s koníčkami a rodinou nemusí byť časový problém. V tomto rozhovore sú umiestnené produkty. Musíme to zdôrazniť, lebo síce to nebol zámer, ale bez toho by tento rozhovor na opísanie príbehu dnes úspešného podnikateľa nešlo. Veď posúďte sami...
Čomu sa vlastne venujete?
Prioritne sa venujem farmácii, kde som najviac doma. Pomenoval som túto značku Dobré zo Slovenska, pretože som cítil potrebu vyrábať niečo na Slovensku pre Slovákov a nazvať to pozitívne. Sám pre seba to chápem ako projekt, nielen firmu. Pod Dobré zo Slovenska sa dá zastrešiť hudba, filmy, služby, rôzne projekty a produkty vyrábané na Slovensku pre Slovákov. O tom to celé je.
Nebola to pôvodne nadácia?
Vzniklo to súčasne. Z každého produktu predávaného pod našou značkou ide jeden cent nadácii, ktorá pomáha ďalej.
Začínali ste vraj ako takzvaný spojkár. Ako ste sa dostali k farmácii a tomuto biznisu?
Prvý kontakt s farmáciou bol, keď som ako dvadsaťročný pracoval ako spojkár. To znamená, že som bol spojkou medzi lekárom a laboratóriom, kde som pracoval ako dopravca odberov do laboratória. Bol som tam dva roky, až mi jedna sestrička vnukla nápad, že je ma škoda na takú prácu a mal by som skôr robiť obchodného zástupcu vo farmafirme. Dala mi chrobáka do hlavy a do polroka sa to stalo.
Ako?
Jedna z najväčších farmaceutických spoločností zháňala obchoďáka. Bol som na konkurze a nevzali ma, ale potom som sa dostal do inej farmafirmy, kde som pracoval najprv ako obchoďák, potom manažér, až som do dvoch rokov skončil na pozícii riaditeľa. Potom sa firma predala do Belgicka. Dodnes sa bývalý majiteľ smeje, že spolu so mnou, ale ja som pochopil, že táto cesta už skončila, dal som výpoveď. Na jednej večeri s mojím dnes veľmi dobrým kamarátom, vtedy kolegom, som prezentoval moje marketingové nápady a on mi na to povedal, že sú síce fajn, ale to by sme museli mať vlastnú firmu. Tak sme ju založili. Funguje dodnes, už šiesty rok.
Aké to je budovať firmu na zelenej lúke, keď ten trh predsa len má svoje limity?
Je to presne také, ako budovať čokoľvek na svete. Značku, kapelu, film. Je to o myšlienke, o vytrvalosti a o férovosti. Ak toto budete robiť a vydržíte, tak sa vám podarí vybudovať veľa. Nie je to však jednoduché.
Kde ste vzali finančný kapitál? Ten je na rozbeh nevyhnutný. Nebol problém zobrať úver?
Chvalabohu, dodnes fungujeme bez úverov, ak nerátam lízingy áut. Náš prvý väčší biznis bol o tom, že sme predali nápad. Jedna firma mala problém s predajom určitých produktov a prišiel som na riešenie. Odprezentoval som to, samozrejme, nie zadarmo, s tým, že ak sa im to zapáči a nápad budú realizovať, tak iba cezo mňa. Vyšlo to, už tam bol nejaký finančný balík, a tak sme projekt spoločne odštartovali. Ďalej je to len o práci a aktivite.
Ako sú na tom dnes farmaceutické firmy z ekonomického hľadiska?
Sú aj dobré, aj zlé. Niektoré krachujú, iné vznikajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
