Škôlkari sa stretli pri súťaži v čítaní

Rozprávky už čítam sám – súťaž určená pre predškolákov sa uskutočnila v utorok dopoludnia v Detskej knižnici Slniečko.

Svoj talent tento rok predstavilo osem šikovných škôlkarov.

PREŠOV. Súťaž sa prvýkrát konala pred desiatimi rokmi. Každý rok na ňu zavítajú tí, ktorí napriek tomu, že ešte nesedia v školských laviciach, si cestu k čítaniu našli.

„Tie návyky sú tam už odmalička a nevytratia sa, zväčša prichádzajú spolu s rodičmi aj celé rodiny,“ zhodnotila knihovníčka Gabriela Futová. Bežné sú však aj celé partie dievčat, ktoré si knihy požičiavajú medzi sebou.
„

Stáva sa nám, že sa dohlasujú aj po termíne, ale to už nie je možné. No do tých 10 detí stále máme,“ prezradila knihovníčka Elena Gašparovičová, ktorá zároveň s myšlienkou súťaže prišla. A to aj vďaka kolegyni Gabriele Futovej, ktorej syn čítal už ako predškolák a vtedy zistili, že už natrafili na viacero takých detí.

Rozhodli sa preto dať im priestor, aby sa videli a počuli.

Musí to byť plynulé čítanie

Na tomto ročníku sa predviedlo osem malých predškolákov. Podmienkou pre súťaž je odvaha a plynulé čítanie.

„Po predchádzajúcich skúsenostiach upozorňujeme, aby vedeli plynulo prečítať text, lebo sa stávalo, že prišli rôzne zručné deti a potom sa cítili trošku trápne, ak niekto čítal súvislo,“ vysvetlila Elena.

Každý ročník však príde ktosi, kto im vyrazí dych svojím vystupovaním.

Piatim dievčatám tentoraz „konkurovali“ v čítaní traja chlapci. Všetci si vyberali čítanie podľa zvoleného písmenka, každý prezradil, ako sa k čítaniu dostal.

Symbolicky odmenené boli všetky, ale jeden diplom pre „naj čitateľa“ porota po dlhom rozhodovaní udelila Miloslavovi Tokárovi.

„Takéto detičky sa ťažko hodnotia, lebo sú veľmi zlaté, každé jedno, čítať vedeli veľmi pekne,“ povedala porotkyňa Gabika.

Miloslav zaujal nielen čítaním, ale aj intonáciou a v neposlednom rade tým, že text pochopil, čo prejavil smiechom po jeho prečítaní.

„Najprv som vedel abecedu a potom som zistil, že sa dá aj čítať. Začínal som veľkými písmenami na obchodoch a potom aj malé v knihách,“ prezradil nám.

Jeho prvou knihou bola „Krtko a autíčko“. Chcel by študovať vedu a nečíta noviny. „Nikdy som nečítal noviny. Je to v nich samá hypotéka,“ zhodnotil malý čitateľ.

Láska ku knihám zostala

V knižnici sme v tom čase stretli aj čitateľa, ktorý sa zúčastnil jedného z prvých ročníkov, Kristiána Kavuliča (15).

„Vraj som sa naučil čítať sám, ale na začiatky si veľmi nespomínam. Pamätám si však, ako som tu vtedy sedel na stoličke a čítal,“ zalovil si v pamäti na svoje prvé čitateľské začiatky.

Je typickým „knihomoľom“, v detskom oddelení má už prečítané asi všetko. Najviac u neho vedie žánrovo fantasy.

„Raz prišiel na chalupu za nami, ale ma poprosil, aby som nikomu nepovedala, že je tam. Mali sme tam totiž knihu, ktorú chcel čítať a aby ho nepredbehol môj syn. Čušal, neprezradili sme a on čítal a čítal,“ prezradila nám na neho jeho teta Gabika.

Knihovníčky sa zhodli, že patrí k najaktívnejším čitateľom.