SMILNO. Smilniansky vrch je najvyšším vrchom v Ondavskej vrchovine. Vo východoslovenských Nízkych Beskydách, pod 750-metrovým kopcom, iba trinásť kilometrov od Bardejova leží obec s rovnakým názvom Smilno.
„Sme jednou z najstarších obcí v regióne Šariša. Pôvodne sa dedina volala Szemelnye, asi od semien, pretože sa tu pestovalo obilie a boli tu rozsiahle polia a pastviny. Iný výklad hovorí, že názov obce by mohol pochádzať aj od smoly v poľštine, čo evokuje ropné náleziská, ktoré tu niekedy boli. Dodnes nás, obyvateľov Smilna prezývajú aj bujačare, kvôli tomu, že sa tu chovali býky. Bujaka máme aj v erbe,“ uvažuje nad pôvodom názvu obce jej starosta Vladimír Baran (Sieť).
V minulosti bolo v Smilne centrum panstva Makovica, prvá písomná zmienka pochádza už z roku 1250.
Obyvatelia sa tu zaoberali poľnohospodárstvom a obchodovali s ošípanými, tabakom a kremeňom.
Kremenná baňa. Miestni s kremeňom v minulosti obchodovali. Foto k článku: Mario Hudák
Panstvo
Pod Smilnianske panstvo patrili niekedy aj obce Andrejová, Beloveža, Mokroluh, Nižný Tvarožec, Sveržov, Vyšný Svidník, Nižný Svidník, Tarnov, Zborov a Zlaté.
V roku 1364 dostali panstvo Cudarovci a pričlenili ho k panstvu Makovica.
„Áno, historicky to bola aj jedna z najväčších dedín, prirodzené sídlo makovického panstva s dvoma rybníkmi, zvieracou oborou a panským lesom, žilo tu viac ako tisíc ľudí,“ pokračuje starosta. Rybníky sa zachovali dodnes a obec ich postupne čistí a znova sprístupňuje.
V tej dobe najsevernejšie položený, ranogotický kostol sv. Štefana Kráľa bol postavený v 13. storočí. V polovici 18. storočia bol prerobený na barokový.
Už 550-ročný kostol obyvatelia v 80. rokoch minulého storočia svojpomocne kompletne zrekonštruovali, pôvodná zostala iba veža.
„Máme tu aj neoficiálne pútnické miesto, tzv. Panny Márie Stoleček na blízkom kopci za dedinou, ľudia sa tam chodievajú modliť už dlhé roky,“ vysvetľuje starosta.
Smilno je aj geologicky zaujímavé. V povrchovej bani sa tu niekedy ťažil kremeň, či ako hovoria miestni „kreminka“.
V zime ju ľudia ťažili a predávali na vysypávanie ciest a podobne.
A v minulosti sa tu podľa pamätníkov ťažila aj ropa. Na leteckých snímkach dodnes vidno na poliach pri obci tmavšie zafarbenú pôdu, údajne od ropy.
Pred niekoľkými rokmi tu robila v rámci celého severovýchodného Slovenska prieskum zahraničná spoločnosť a podľa najnovších informácií sa tu chystá ťažiť už tento rok.
Obyvateľov ubúda
Obec má dnes 716 obyvateľov, podľa starostu je problém ako vo všetkých okolitých obciach, že obyvateľov postupne ubúda.
„Obec pomaly vymiera, minulý rok sa napríklad nikto nenarodil a tento už zomrelo sedem ľudí. Strašne veľa ľudí je v zahraničí, v Čechách, v Bratislave. Škôlku sa nám chvalabohu darí udržať aj vďaka deťom z blízkych obcí, Jedlinky, Mikulášovej a iných.“
Okrem školy a škôlky funguje v obci niekoľko podnikateľov, obchody, krčma, penzión aj družstvo, ktoré čerstvým mliekom zásobuje aj mliekomaty v Bardejove.
Majú tu svoj spevácky zbor, aktívnych dôchodcov aj miestnu knižnicu. Každý rok usporadúvajú tradičný volejbalový turnaj a Vianočný beh na bežkách okolo Smilna.
Pomôžu si sami
Obec našťastie nie je zadlžená.
„Z vlastných sme urobili parkovisko pri škôlke, obnovili celý školský dvor, odvodnili ho, na Deň Zeme sme vysadili ovocné stromy a kvôli bezpečnosti robíme aj ďalšie chodníky pre obyvateľov obce."
V ďalšom období by z eurofondov chceli vyriešiť zateplenie obecných budov, rekonštrukciu vytápania a LED verejné osvetlenie pre obec, modernizáciu ihrísk a oprava chodníkov.
„Plánujeme aj ďalšiu rekonštrukciu kostola a vybudovanie tržnice z budovy starého obchodu. A vyriešiť by sme chceli aj odvoz separovaného odpadu a naučiť ľudí separovať,“ dodáva Vladimír Baran.
Počas celého funkčného obdobia sa zriekol odmien a každý mesiac prispieva sto eurami zo starostovského platu do obecného fondu.
Pútnické miesto. Stolček Panny Márie je pravidelne navštevovaný miestnymi veriacimi. Foto: obec Smilno
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
