Krajník neľutuje ani jeden deň s futbalom

Michal Krajník. Nedalo sa inak – musel predčasne ukončiť kariéru.
Michal Krajník. Nedalo sa inak – musel predčasne ukončiť kariéru. (Autor: kušo)
Sportnet|21. máj 2015 o 00:00

Keď sa pred zápasom so Skalicou lúčili futbalisti Tatrana Prešov s Michalom Krajníkom, pre mnohých to bolo nečakané.

Vedelo sa, že tento kremenitý stopér má zdravotné problémy, ale bralo sa to ako prechodné obdobie. Stálica Šarišanov sa však rozhodla pre koniec kariéry.

PREŠOV. „Je možné, že kontakt s futbalom nepretrhnem, veď som s ním predsa spojený pupočnou šnúrou, ale zatiaľ to nie je definitívne, takže nechcem predbiehať. Určite by som chcel byť aj naďalej súčasťou športu, hoci v inej pozícii,“ uviedol M. Krajník, ktorý pokračuje v bakalárskom štúdiu a po jeho ukončení bude fyzioterapeutom.

Tri roky na maródke

Dvadsaťsedemročný borec by ešte aj zo desať rokov mohol byť futbalistom, keby ho nezradili kolená.

Trápili ho dlhší čas a problémy sa neustále vracali.

V jeseni začal rehabilitovať, no vtedy nemyslel na to, že kopačky si už nebude obúvať.

Lenže proces liečenia sa naťahoval, telo pomalšie reagovalo na liečebné impulzy, preto sa dohodol na ukončení zmluvy.

„Sám som sa rozhodol zabaliť to. Mohol by som ešte hrať, lenže vystavovať kolená ďalšiemu riziku nemalo pre mňa zmysel.“

Zatiaľ neuvažuje o tom, že by sa upichol niekde v regionálnej súťaži, ale nadobro túto myšlienku nezavrhol.

Nateraz platí, že posledný majstrovský zápas absolvoval vlani v jeseni v Moldave, kde dal aj gól.

„Už v tom období som čelil patáliám a vedel som, že takto to ďalej nejde. V novembri som sa podrobil preto ďalšej operácii. Mal som reparované väzy, meniskus, ktorý mi zaskočil, chrupavky.“

Dovedna s ľavým kolenom išiel pod skalpel päťkrát, s pravým dva razy.

Z kariéry vynechal podľa jeho slov tri roky, čo je naozaj viac než dosť. Nad premaródovaným časom však nezalamuje rukami.

„Tak to malo byť,“ zareagoval úprimne, bez nejakej prehnanej ľútosti.

Spomienky na rôzne éry

Rodák zo Sniny a tunajší odchovanec ako 14-ročný prišiel medzi starších žiakov Tatrana, odvtedy v klube až na jednu výnimku zostal až do konca.

Debut v áčku si odkrútil tesne po dovŕšení osemnástich rokov a svoj prvý veľký zápas zvládol na jar proti Košiciam v ročníku 2005/2006.

Sľubný rozbeh zabrzdilo pretrhnutie krížneho väzu v nasledujúcej jeseni. Keď sa dal dokopy, odišiel na hosťovačku do Šale a po návrate sa postupne stal stabilným hráčom Prešova.

„Zažil som zo desať-jedenásť trénerov, kopec spoluhráčov, veď v Tatrane sa to podchvíľou v kádri menilo. Určite najlepšia éra bola vtedy, keď mužstvo viedol Kovalec. Dobrá partia bola aj v minulom ročníku. Pravdaže, nerád sa vraciam k vypadnutiu z elitnej súťaže. Striedali sa obdobia lepšie i horšie, a to nielen v tíme, ale aj pokiaľ ide o moju výkonnosť. Nikdy som sa však nedostal do štádia, aby som si hovoril, že už nemôžem byť kvalitnejší hráč,“ uviedol borec, ktorý bol aj kapitánom a v mládežníckych reprezentáciách vystriedal viac kategórií.

V dvadsiatke sa zranil a potom už nenadviazal na pobyt v národiaku.

„Vybral som si futbal, ktorý ma ohromne bavil a neľutujem ani jeden deň, ktorý som s ním strávil. Hlavne v poslednom čase som si dvojnásobne užíval každý duel. Lebo som vedel, že môj hráčsky čas sa kráti a vážil som si šancu byť ešte na pľaci,“ pripomenul Michal Krajník.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Krajník neľutuje ani jeden deň s futbalom