Dedinka Klenov, ktorá leží v údolí pod Čiernou horou v Prešovskom okrese, bude navždy spätá s menom tamojšieho rodáka, slovenského literárneho vedca profesora Petra Libu. Neoddeliteľnou súčasťou histórie tejto obce zostane aj tamojšie pôsobenie kňaza, národovca a publicistu Jozefa Zorvana.
KLENOV. Literárny vedec a kulturológ Peter Liba sa z rodnej obce Klenov odsťahoval už pred desaťročiami, nedá však na ňu dopustiť.
Snaží sa ju zviditeľniť pri každej príležitosti. Vždy pripomína, že svetlo sveta uzrel práve v tejto dedinke.
"Nevravím to prvýkrát a budem to stále tvrdiť, že človek obrazne nosí svoj dom so sebou po celý život. Do Klenova sa vraciam veľmi rád nielen osobne, ale často aj v spomienkach," povedal pre TASR Peter Liba.
Používal pseudonym
Narodil sa v roku 1931, po gymnáziu pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr pôsobil ako riaditeľ Bibliografického ústavu Matice slovenskej v Martine.
Potom ho život zavial do Nitry, kde sa stal vysokoškolským pedagógom
. Po novembri 1989 sa podieľal na reorganizácii vysokoškolského života pod Zoborom, stál pri zrode Univerzity Konštantína Filozofa a bol jej rektorom.
Najkrajšie spomienky na svoju rodnú dedinu sa mu vraj vybavujú vďaka krásnej klenovskej prírode a potulkách po okolí.
Spomína si, že názov svojej obce si prepožičal v mladosti, keď publikoval pod pseudonymom Klenovský.
"Človek akosi všetko meria podľa svojho rodiska, pretože to je pre neho určitá hodnota a norma, preto aj ja všetko porovnávam. Na svojich cestách po svete som videl mnoho vecí a vždy sa mi vybavilo, ako to asi bolo doma. Pozerám na Niagarské vodopády a potom si vybavujem nespočetné množstvo studničiek na svahoch okolo Klenova, ktoré som často počítal," hovorí s nostalgiou Liba.
Dodáva však, že nielen príroda, okolie majú vplyv na to, čo sa z človeka stane. Sú to predovšetkým ľudia a vzory, ktoré ovplyvňujú jeho budúcnosť.
Spomenul známeho slovenského kňaza Jozefa Zorvana, ktorého život bol neodmysliteľne spätý s Klenovom.
Jeho názor si vážili
Prešovský arcibiskup Štefan Novák ho ustanovil správcom grécko-katolíckej farnosti na sklonku prvej svetovej vojny.
Okrem toho, že bol známy vo svojom okolí ako dobrý duchovný pastier, pôsobil aj ako učiteľ, publicista, mal rád divadlo a pre jeho názory si ho vážili aj v Čechách a na Morave.
Vyznamenaním pre Zorvana určite bolo aj to, keď mu ponúkli na pútnickom mieste vo Velehrade slúžiť jednu z hlavných liturgií.
Na tohto kňaza si radi zaspomínajú aj starší obyvatelia Klenova.
"To bol človek vzdelaný a múdry. Keď prišiel k nám na náboženstvo, odpovede sme nemohli len tak odbiť jedným slovom, ale pekne celou vetou a stále hovoril, že už vidí, akú máme "mluvnicu". Keď sme niečo nevedeli, tak nám to kreslil na tabuľu," hovorí 84-ročná Mária Mesarčová.
Dodala, že aj jej mamu niekedy učil, keď nebol v dedine učiteľ a vraj bol veľmi prísny.
Mama jej vraj so smiechom vždy spomínala, ako si to Zorvanova vlastná dcéra, ktorá chodila s nimi do školy, často odniesla za celú triedu, keď ho deti nazlostili.
Účinkovanie tohto kňaza v Klenove pripomína pamätná tabuľa.
V okolí obce Klenov, okres Prešov, sa údajne nachádzajú bohaté ložiská vody. Rodák z Klenova literárny vedec a kulturológ profesor Peter Liba tu vraj za čias svojej mladosti napočítal vyše 50 studničiek, prameňov a žriedel. Na snímke dcéra profesora Petra Libu a súčasná starostka obce Kamila Bogdaňová stojí pri jednej zo studničiek, ktorú upravili v centre obce. Foto: TASR/Ján Lašák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
