SVIDNÍK. Na verejnej diskusii v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu ukrajinskej kultúry (SNM – MUK) na tému integrácie príslušníkov tretích krajín vystúpili cudzinci, zástupcovia organizácií aj občania.
„Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) prišlo s myšlienkou osloviť niektoré mestá. My sme jedno zo siedmich, ktoré reagovali na výzvu. Sme prihraničná oblasť, veľa ľudí tadiaľto migruje. Myšlienka bola, že je lepšie byť pripravený na všetky veci, ako sa naraz zľaknúť a potom nevedieť, čo ďalej. Tým, že zatvoríme oči, tento problém nezmizne,“ povedal primátor Svidníka Ján Holodňák (nez.)
Primátor tvrdí, že je to o tom, ako pomôcť zahraničným ľuďom z dvanástich krajín, ktorí žijú ako Svidníčania. Navyše majú mnohí po predkoch slovenský pôvod.
Do projektu sa zapojili v mestách Banská Bystrica, Dolný Kubín, Michalovce, Prievidza, Senec a Snina. Svidník sa zapojil aj do súťaže Cudzinci medzi nami.
Strach pred cudzincami
Vo Svidníku žije takmer deväťdesiat prisťahovalcov. Najviac je Ukrajincov, Vietnamcov a Číňanov. Niektorí Svidníčania mali z projektu pôvodne obavy. „Mali by ísť domov, tam, odkiaľ pochádzajú,“ vyhlásil na stretnutí Nikolaj Škurla.
„Projekt je zaujímavý a myšlienka je dobrá. No uvidíme, ako to bude fungovať v praxi,“ myslí si Milan, pochádzajúci z neďalekej dediny v okrese Svidník.
„Keď ich tu k nám hodia z tretích krajín tristo, nebude to dobré. Neviem, ako si to predstavujú, že ich tu zoberú, dajú im tu prácu, robotu, ubytovanie. Nie sme radikálne proti tomu, ale chceme, aby to malo poriadok a systém, aby sa neflákali a nezostali na ulici,“ tvrdia Svidníčania Peter a Boris.
Ilegálne prisťahovalectvo však mestu podľa slov koordinátora projektu Bohumila Kačmára nehrozí.
Ide o cudzincov, ktorí majú vo Svidníku pobyt, sú daňovými poplatníkmi a mesto na nich poberá podielové dane.
Odmietnutie nič nerieši
Aj podľa predstaviteliek Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), ktoré na projekte spolupracujú, je dôležité čeliť problému, riešiť ho a nastaviť lepší systém.
„Ten človek naozaj nezmizne tým, že sa tvárite, že tu nie je. Ak ho vyhodíte z mesta, neznamená to, že nepríde do iného a tým sa problém nerieši. Na Slovensku často chýba také uvažovanie ľudskosti, že za týmto celým sú príbehy konkrétnych ľudí. Nech príde ktokoľvek, vždy je to človek,“ vysvetľuje riaditeľka Elena Gallová Kriglerová a výskumníčka Alena Chudžíková.
„Uvedomme si, že sa to môže stať komukoľvek z nás a raz budeme potrebovať pomoc. Toto je región, odkiaľ sa najviac odchádzalo do zahraničia. Predstavte si, že by im niekto povedal, aby odišli. O prisťahovalcoch kolujú mýty a dezinformácie, preto sa o tom treba rozprávať,“ dodáva Kriglerová.
Anketa
Ste vo Svidníku spokojní? Opýtali sme sa cudzincov, žijúcich v meste.
Halyna Myvkanych, učiteľka spevu v ZUŠ
- Som polovičná Slovenka po mojom starom otcovi a pochádzam z Ukrajiny, žijem vo Svidníku tri roky. Vnímam to tak, že som doma tu aj tam. Je ťažké si tu nájsť prácu, ale našla som si. Prekonať jazykovú bariéru je náročné, ale jazyk som už vedela, v hovorenej aj písanej reči. Projekt vnímam pozitívne, som tu šťastná.
Ha Vu Manh, predajca textilu a obuvi
- Som tu už desať rokov. Podnikám v obchode, mám predajňu s textilom. Som tu spokojný, lebo tu mám prácu a chcem tu ďalej pracovať.
Ľudmila Ražina, pracovníčka SNM-MUK
- Na Slovensku som od roku 1994, je to už 22 rokov. Môj otec bol Ukrajinec, matka je rodáčka z Kečkoviec. Vrátila som sa do zeme mojich predkov. Bývam tu, pracujem a mám tu veľkú rodinu, no hlavne dve dcéry. Som tu ako doma.
Autor: Martina Cigľarová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
