Je tanečníčka, choreografka, akrobatka, gymnastka, herečka i lektorka, ale teraz najmä matka. Roky žiarila v svetoznámom Slnečnom cirkuse (Cirque du Soleil), bola aj v tanečnom tíme projektu Michaela Jacksona This Is It, ktorý zmarila náhla smrť kráľa popu.

PREŠOV. Rozhovor so Sašou Apjarovou vznikal na diaľku, do rodného mesta, v ktorom začínala s modernou gymnastikou a tancom (jej talent bol zjavný už vtedy), sa tak skoro nedostane. Sme radi, že sa to podarilo.

Kedy a prečo ste odišli z Prešova a zo Slovenska? Patrili ste k tanečnej špičke, bolo vám už Slovensko pritesné?

Ďakujem za taký titul, no nemyslím si, že som bola špička. Už od 15 rokov som však mala túžbu odísť do Spojených štátov amerických. Bola som vlastne inšpirovaná nielen americkými tanečnými filmami ako Hriešny tanec, Pomáda či Thriller, ale aj svetovými spoločnosťami moderného tanca. Vedela som, že sa ešte mám čo učiť. Na Slovensku som mala aj zopár sklamaní, tak som si vysnívala myšlienku skúsiť to v USA a presvedčiť sa, či to pre mňa je, alebo nie. Tiež som chcela zažiť väčšiu konkurenciu ako na Slovensku. Tak ako malá ryba v obrovskom akváriu. Môj otec tu žije už od roku 1990, ja som sa najprv išla naučiť anglický jazyk priamo do Londýna. Krátko potom, v roku 1994, som pricestovala do Ameriky a zostala som tu.

V Prešove ste viedli tanečnú skupinu, ktorá bola v tom čase úspešná. Aké to bolo? A prečo práve tanec?

Wow, tak to boli pekné časy. Prakticky hneď po mojej športovej gymnastickej kariére ma Ivanna Čandová (za slobodna Fecková), ktorá viedla jazzbaletnú skupinu v DK ROH, pozvala na tanečný tréning. Tak sa to celé začalo. Bolo mi to najviac prirodzené. Krátko nato som dostala možnosť absolvovať dvojročné víkendové štúdium pre učiteľov/choreografov tanečných skupín moderného scénického tanca v Košiciach. Po skončení tejto školy, no aj počas nej, sme vystupovali na rôznych lokálnych i celoslovenských podujatiach a mnohých festivaloch, ktoré sme vyhrávali. Jeden z takých najväčších zážitkov však bol, keď som tancovala na pesničku Bad počas majstrovstiev Európy v kulturistike v Mestskej hale. To bola bomba. Ohlas od publika bol super, dokonca chceli, aby som im aj zaspievala… Potom som pripravila choreografiu Peklo a s pomocou Denisy Hurtukovej a jej mamky sme dali dokopy celovečerné predstavenie i s tanečnou skupinou PKO. Uviedli sme ho v prešovskom DK ROH. Keď Ivanna odišla na materskú dovolenku, začala som viesť tanečnú skupinu v DK ROH. Neskôr ma pozvali učiť do tanečnej školy Forte, v tom čase sa venovala spoločenským tancom, kam prišli aj kočky z PKO a zakrátko som tam viedla skupinu dospelých i detí. Vystupovali sme taktiež na rôznych podujatiach a bolo to super. No stále som chcela skúsiť niečo viac a ťahalo ma to mimo. Hoci som sa dostala do vtedajšej bratislavskej skupiny Fredy's Dance Group, stále ma to viac lákalo do New Yorku než do Bratislavy. Asi preto, že som tam mala ocka.

S Kennym Ortegom. Saša a režisér This Is It a Hriešneho tanca. Foto k článku: ama

Vyštudovali ste odevnú, ale tomuto odvetviu ste sa nevenovali. Alebo áno?

Keď som prešla z DK ROH do Forte ako choreografka a učiteľka tanca, tam som ušila zopár kostýmov na latinsko-americké a štandardné tance. Využila som toto precízne remeslo aj na ušitie kostýmov aj pre chlapcov, ktorí so mnou tancovali skupinovú choreografiu na pesničku Janet Jackson Miss You Much. To sú naozaj krásne spomienky.

Išli si do USA, kde ste hneď uspeli. Bolo to už na základe nejakej ponuky, alebo aký bol váš prvý džob v zahraničí?

Také jednoduché to nebolo. Do USA som prišla v auguste 1994. Najprv som pracovala v reštaurácii ako hosteska a pri kase, našla som si však aj trénerskú pozíciu v Brooklyne a tanečnú prácu v ruskej varietnej šou. Približne po roku som prešla konkurzom do skupiny moderného tanca zvanej Rod Rodgers Dance Group, s ktorou som vystúpila aj v Lincoln Center v New Yorku. Rok nato som si našla sponzorku na Zelenú kartu ako trénerka modernej gymnastiky v harlemskej nadácii pre deti z rodín s nízkym životným príjmom. Volá sa Wendy Hilliard Foundation. Počas učenia som spravila konkurz do muzikálovej šou Cirque Ingeniux, kde som po prvý raz po jedenástich rokoch začala znovu používať elementy pohybovej zásoby z modernej gymnastiky a transferovať ich do tanečnej formy. Táto produkcia bola putovná šou po celých Spojených štátoch. Bol to jeden z mojich snov, cestovať po Amerike a mať za to zaplatené. Po návrate som začala vystupovať so skupinou Antigravity. S nimi som viac menej začínala, keď sa mi podarilo uspieť v konkurze do muzikálu Barnum, v ktorom som sa mala prvýkrát vyšplhať po lane. No a tak sme vystupovali napríklad na zimnej olympiáde v Salt Lake City, Grammy Awards, MTV Awards, Obamovom inauguračnom plese a mnohých iných svetovo známych podujatiach. Prednedávnom som vystupovala v Award Winning Off Brodway Show v programe La Soiree, za čo som tiež veľmi vďačná.

La Soiree. Saša so synom Leom.

Čomu sa venujete teraz?

Momentálne som po operácii kolena. Takže sa rehabilitujem, ale normálne stabilne učím hodiny vzdušného tanca, fitnesu a strečingu pre dospelých v New York City. Naďalej vystupujem ako umelec na voľnej nohe pre rôzne produkčné spoločnosti, tvorím, avšak hlavne sa venujem synovi.