Divadlo Jonáša Záborského uvedie v piatok na doskách malej scény posledné predstavenie tejto sezóny Hostina dravcov. Je pomyselnou sondou do duše každého človeka, ktorý ukazuje pud sebazáchovy vo vypätej situácii. V Európe patrí k oceňovaným hrám, v Prešove bude mať slovenskú premiéru.

PREŠOV. Dej sa odohráva v časoch zúriacej druhej svetovej vojny.

V jednom byte sa stretáva sedem ľudí, pri návšteve narodenín domácej panej Sophie.

Oslava má takmer bežný priebeh až do chvíle, keď pod oknami zabijú dvoch nemeckých dôstojníkov.

V duchu hesla život za život žiada nevítaný hosť, nemecký veliteľ, život dvoch hostí.

Vybrať si majú spomedzi seba sami. Kto sa obetuje?

Paleta ľudských charakterov

Hostina dravcov je dramatizáciou románu francúzskeho spisovateľa arménskeho pôvodu Vahé Katcha a zdramatizoval ju Julius Sibre.

„Ten ju odpremiéroval asi tri roky dozadu, hra sa stala veľkým zážitkom a získala niekoľko cien Moliéra, čo sa dá prirovnať k divadelným Oscarom,“ vysvetlil režisér predstavenia Michal Náhlík.

Jedinečná hra teraz prichádza aj na prešovské dosky. Ponúka fantasticky vykreslené charaktery – jemnú a zároveň ráznu oslávenkyňu, jej mäkkého manžela, filozofa s nadhľadom, bezohľadného muža bojujúceho len za vlastné prežitie, vojnovú vdovu i muža, slepca, ktorý vo vojne prišiel o zrak i lekára, ktorého zabitie by prinieslo „mnoho potenciálnych mŕtvol“.

Vo vypätej situácii sa ukazujú charaktery, vyplávajú na povrch rôzne skutočnosti.

Lacko: Zahrávať sa s nimi

Negatívnu rolu si zahral Matej Lacko, predstaviteľ veliteľa Kaubacha.

„Zahral som si už negatívnu úlohu aj v minulosti, ale nebolo to jednoduché. Bolo treba skladať schodík po schodíku. Ťažká bola nemčina a ustriehnuť si tú hranicu, nehrať prvoplánového esesáka, ale zahrávať sa s tými ľuďmi a vychutnávať si, ako sa v tom topia. Jedinec chce potopiť druhého, každý si chce zachrániť vlastnú kožu.“

Novodomský: Niečo vidieť potrebujem

Kožu si chce zachrániť i nevidiaci Pierre, Michal Novodomský, ktorý umrieť nechce, lebo vlasti už „venoval“ svoj zrak. Herecky to dalo zabrať.

„Niečo potrebujem vidieť a nie je to ľahké, lebo herec sa odráža od reakcií svojho kolegu na javisku a na to potrebuje oči. A keď vidí len topánky... Je na tom roboty ako na kostole,“ zhodnotil herec.

Režisér mu to vraj neuľahčil ani len tým, žeby dostal aspoň čierne okuliare.

Tak teda len odkukával na ulici.

Krivý: Môžem si dovoliť všetko

Postavu človeka, ktorý chce prežiť za každú cenu, Andrého, si zahral Peter Krivý.

„Mám rád tie postavy, lebo majú krásne farbičky. Keď niekto hrá princa, tak je stále na jednej línii. A pri týchto postavách si môže dovoliť všetko a André nerieši nič, len ako prežiť a je mu jedno, čo bude s inými.“

Janišová: Dostať to pod kožu

Po malej odmlke na javisku hviezdila aj Svetlana Janišová, ako vdova Francoise.

„Ja som veľmi rada, bolo to také zvláštne obdobie, ja to ani neviem vysvetliť. Aj hviezdy nám boli naklonené, aj obsadenie ľudí. Dostať sú situáciu pod kožu, bola to ťažká téma a práve ten čierny humor tomu dal, aby nebola až taká ťažká.

Foto k článku: TASR/Milan Kapusta

Kolektív doplnila posila

Novou tvárou je mladá talentovaná herečka Gabriela Očjaková, posila z Akadémie umení, z 5. ročníka, ktorá do divadla prišla vďaka konkurzu. Chvíľu si musela zvykať.

„Bolo to trošku iné tým, že som nová v divadle. Pred každým predstavením si poviem, že ja som tu doma, ja mám narodeniny, musím sa do toho dostávať.“

V tom jej však veľmi výrazne pomohli hereckí kolegovia, vraj sa pomáhalo a vtipkovalo ostošesť.

Šepták: Snažil som sa pomôcť

O pohodu sa jej staral aj herecký manžel Lukáš Šepták, alias Victor.

„Cítil som takú zodpovednosť, že je tam moja partnerka na javisku, keďže je prvá, zo školy, tak jej pomôcť, keď sa jej nebude dariť, keď bude prežívať chvíle zúfalstva, lebo je to normálne, každý kto príde do divadla, prežije si tie chvíle. Snažil som sa jej stále pomôcť.“

Zhodnotil ju ako veľmi šikovnú herečku, ktorá je na dobrej ceste.

Ale v skutočnosti by vraj takú ženu asi veľmi nechcel, asi by jej „výčiny“ nerozdýchal.

Lukášova postava kníhkupca Viktora bola úplne iná ako postava Ludwiga v medzivojnovom Kabarete, kde bol sebavedomým mužom. Tu je protipól.

„Viktor je obyčajný kníhkupec, ktorý má rád knihy, má doma ženu, občas je pod papučou, občas sa tvári, že nie je, je to „lekvár“ chlap. Keď treba zakročiť, hrám mŕtveho chrobáka. Verím, že nikdy taký nebudem, keď budem ženatý,“ zhodnotil so smiechom.

Srník: Som nad vecou

Obdobne si v tejto sezóne zahral vo vojnovom titule Obchod na korze aj Boris Srník.

Tonka vystriedal v Hostine dravcov za Vincenta, každá postava je iná.

„Mám rád tohto Vincenta, je to filozof, ktorý je trošku nad tou situáciou, nad vecou, berie ju inak a páči sa mi tá ľahkosť, ktorá by sa tam mala objavovať a budem ju šperkovať časom,“ prezradil Srník.

Bude sa aj kúpať vo vani

Jeho Vincent si zahral aj intímnejšiu scénu. Vo vani.

„Tú scénu mám strašne rád, keď sa vyzliekam. Ja si to užívam, od začiatku. Sme herci musíme ísť s kožou na trh, o nič nejde, je to tam vtipné. Tú scénu ja som sa i bál a teraz ju mám najobľúbenejší,“ zhodnotil so smiechom.

Lejko: Je to zaberačka

Predstavenie sa odohráva na komornej, malej scéne divadla.

„Je to veľký zážitok pre herca, ten divák je akoby súčasťou hry. Je to aj po hereckej stránke náročné, ale na druhej strane je to obohatenie,“ zhodnotil Peter Lejko, alias Jean – Paul Pagnon.

Hoci po generálke cítil miernu únavu, nesťažoval sa.

„Je to dosť zaberačka, ale teraz ďakujem režisérovi, že ma tak žmýkal.“

Čierna komédia i zo života

Samotné skúšky trvali sedem týždňov.

Režisér musel nájsť správne vyjadrovacie prostriedky, korigovať herecké vyjadrovanie, ktoré je iné na veľkej a iné na malej scéne divadla a iné v historickej budove.

Hru zhodnotil ako netypickú a obsahovo i žánrovo ťažko zaraditeľnú.

„My ju špecifikujeme ako čiernu komédiu, lebo napriek všetkým ťažkým témam, o ktorých sa tam rozpráva, je tam vsadený čierny humor.“ Hra je z reality, o živote. Aj napríklad pri scéne troch paralelných dialógov, kedy nie je rozumieť ani jednému. Napríklad tak, ako v krčme.

Komédia však nie je prvoplánová. Naopak, myšlienka je oveľa hlbšia.

„Za jednou oslavou narodenín je jedna torta narodeninová, je z dravcov a ten dravec je v každom z nás,“ vyjadril jednu z myšlienok.

Slovenská premiéra hry Hostina dravcov bude v piatok, 29. mája, na malej scéne Divadla Jonáša Záborského.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári