Neviem, či je to také slovenské (ako hovoria mnohí a ja to spojenie z duše nemám rada), plačeme, zlostíme sa, sme nespokojní s tým, ako náš štát vyzerá a funguje, no nie sme schopní niečo s tým spraviť.
Nevieme sa dovolať práva, naše nemocnice sú v príšernom stave, školstvo detto, sľúbené diaľnice nie a nie dokončiť (uvidíte ako sa začnú otvárať nové úseky tesne pred voľbami), v našich národných parkoch sa veselo rúbe, najväčší zlosynovia si užívajú biely piesok Karibiku, na bratislavskom hrade sa stavajú garáže a kašle sa na vzácne nálezy, naši politici každý deň ukradnú tu jeden miliónik, tu dva, desať...
Každý boží deň sa dočítame v novinách o nových kauzách, každý jeden deň! A sme z toho hnusu, ktorý nás obklopuje, takí unavení...
Naštartovať nás vie predražené cétečko, lebo je to niečo, čo sa nás reálne dotýka, vtedy sa hýbu ľady, v takýchto prípadoch dokážeme protestovať, vyjsť do ulíc.
Akonáhle nám pripadá niečo príliš vzdialené nášmu vesmíru, medziam, v ktorých sa pohybujeme, strácame záujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
