Sedemnásťročný bardejovský študent Benedikt Urda, ktorý býva v obci Kurima (okres Bardejov), má vlastnú farmu. O svoje zvieratá sa stará už takmer šesť rokov.
KURIMA. Tínedžer Benedikt Urda z Kurimy má len 17 rokov a už sa môže pochváliť vlastnou zvieracou farmou. Založil mu ju otec ešte ako malému chlapcovi pre radosť.
Vtedy mu nenapadlo, že si v nej získa jeho syn, vzhľadom k veku, túto netypickú záľubu. Namiesto chodenia do barov začal chlapec gazdovať.
„Začal som na pozemku svojich rodičov, neďaleko nášho domu. Naši vytvorili farmu a kúpili mi prvé zviera, bola to koza,“ spomína na svoje začiatky mladý chovateľ. Ďalšie zvieratá si už dokupoval sám.
Začal kozou
„Potom mi začalo pribúdať na farme čím ďalej tým viac zvierat. Okrem kozliatok som začal so sliepkami, pokračoval zajacmi a prasatami. Dá sa povedať, že mám teda aj trochu exotické zvieratá, vietnamské prasa a mangalicu,“ teší sa.
Chová aj hydinu, okrem sliepok najmä kačky, husi a perličky. Zaujímavosť je plemeno labutia hus. Má aj svoju liaheň na hydinu.
„Predtým som sa tiež venoval chovu oviec i vtáctva.“ Okrem toho mu farmu istý čas spestrovali aj poník a kôň, ktorého mal v prenájme a vozil na ňom zdarma deti.
Najviac nápomocní v jeho hobby sú mu rodičia, najmä otec. Najlepší priateľ, okrem kamaráta Stana, ktorý mu tiež rád pomáha vo farmárčení, je preňho fenka Roxinka.
„Mám rád všetky zvieratá, ale psík je mi najmilší zo všetkých, je to pastiersky pes borderkólia.
Pomáha mi zahnať kozy a kravy z paše, sliepky do kurníkov. Potom je to krava Dagmar, ktorú som si obľúbil. Teším sa však aj na malé šteniatka a prasiatka.
Som pri nich, keď prichádzajú na svet. Občas to však nestihnem a niekedy im treba pomôcť, až vtedy volám zverolekára.“
Štyridsať plemien
Má okolo desať druhov zvierat, plemien má množstvo. „Je ich toľko, že ich presne neviem ani spočítať. Odhadujem to približne na nejakých štyridsať aj s hydinou.“
Niektoré z nich sa zháňajú ťažšie. Chov postupne rozširuje, niektoré zvieratá si dokúpi, predá či zamení.
„Chcem si v tomto roku zohnať oveľa viac zvierat, najviac by som teraz chcel zvýšiť počet kráv. Mám zatiaľ štyri a chcel by som ich mať aspoň o desať viac.“
Najviac mal kačiek, bolo ich nedávno tristo. Niektoré zvieratá majú aj svoje mená, vznikli symbolicky.
„Meno Dagmar som vybral krave, lebo sa narodila v deň, keď Dagmary oslavujú meniny. Ďalšia je Malina, býček je Ajax, kozy sú Liza, Bodka. Dávam im mená, ako mi napadne.“
Najväčší koníček
Benedikt, ktorý pochádza zo siedmich súrodencov, je člen zväzu chovateľov. Navštevuje tretí rok Spojenú školu Juraja Henischa v rámci Strednej odbornej školy polytechnickej odbor, inštalatér.
Priznáva však, že farmárčenie ho baví viac, hoci na začiatku to bolo náročnejšie. Farme sa venuje nepretržite, začína pred odchodom do školy. Nevie si predstaviť, že by sa venoval niečomu inému.
„Ráno som tu už od piatej, aby som nakŕmil zvieratá a potom aj keď prichádzam zo školy okolo tretej. Potom som tam skoro celý čas. Všetka moje práca je tu, na iné už nezvýši.
Akurát ešte pomáham na poli. No baví ma to najviac zo všetkého, neviem si inak predstaviť využiť čas, ako týmto spôsobom. To je môj život.“
Jeho sen je s kamarátom si raz založiť spoločnú farmu v neďalekej obci. „Je to otázka ďalekej budúcnosti. Ocenil by som aj nejaký príspevok od štátu či EÚ, ale myslím si, že sú na to prísne kritériá. Hlavne je dnes ťažké niečo vybaviť,“ tvrdí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
