Architekt Giora Solar: Bardejov má drahokam, ale nevie, čo s ním

Jeho hodnotenie malo rozhodujúci podiel na tom, že Bardejov bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Architekt GIORA SOLAR (68) je expertom Medzinárodného spoločenstva pre pamiatky a sídla (International Council of Monuments and Sites, ICOMOS) a odborníkom v oblasti Svetového kultúrneho dedičstva. Jeho hodnotiaca správa a osobný postoj, rodinné korene Giora Solara siahajú do Bardejovského okresu, mali rozhodujúci podiel na tom, že Bardejov bol v roku 2000 za historické jadro a židovské suburbium odmenený cenou a zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Žije v Izraeli, na Slovensko a do Bardejova sa pravidelne vracia.

Pochádzate zo židovskej rodiny, vaše korene siahajú na Slovensko. Kde ste vyrastali?

Narodil som sa v Prešove, moja mama pochádzala z Raslavíc v okrese Bardejov. Pretože tam vtedy bola iba základná štvorročná škola, pokračovala v štúdiu ďalších ročníkov a potom aj gymnázia v Prešove. Aj môj otec sa narodil v Prešove. Do Izraela sme odišli v roku 1949, keď som mal dva roky.

Prečo?

Keď som bol v deväťdesiatych rokoch prvýkrát na Slovensku a spoznal som, aký nádherný je tento kraj, po návrate domov som sa to isté opýtal mojej mamy: „Prečo ste vtedy odišli?“

Čo vám povedala?

Otec aj mama prežili Osvienčim. Počas vojny prišla mama o svojho manžela a môj otec o svoju prvú ženu. Po vojne sa vrátili, stretli, spoznali a vzali. A potom v štyridsiatom ôsmom prišiel komunizmus. Povedala mi: „Nevedeli sme, čo bude, no tušili sme, že to bude druhá vlna 'niečoho', mali sme obavy, navyše sa ešte vtedy dalo legálne odísť.“

Prečo Izrael, ktorý vtedy existoval jeden rok, a nie Kanada, Amerika alebo Austrália?

Rodičia si vtedy mysleli, že Izrael je jediné miesto na svete, kde nám nikdy nikto nepovie, že tam nepatríme. Preto odišli. Bohužiaľ, ako sa ukázalo neskôr, mýlili sa. Jednoducho po tej obrovskej traume si nevedeli predstaviť, žeby ďalej mohli existovať ako Slováci alebo Čechoslováci.

Potom ste už žili v Izraeli?

Väčšinou áno, nejaký čas som žil v Taliansku a Spojených štátoch, pracoval som na viacerých miestach vo svete, no môj domov je v Izraeli.

S bardejovským aktivistom Petrom Hudákom počas rozhovoru. Foto: Mario Hudák

Aký je váš profesionálny príbeh?

Som architekt, štyri desaťročia sa zaoberám urbanizmom a plánovaním miest. Moja špecializácia je kultúrne dedičstvo, jeho záchrana a ochrana. Všetko čo robím, či už privátne alebo pre štát, má čo robiť s kultúrnym kontextom architektúry. Takže bežne neprojektujem nové budovy, ak aj áno, musí to mať nejakú historickú súvislosť.

Vybrali ste si takúto špecializáciu sám?

Viac–menej sa mi to prihodilo v poslednom roku štúdia architektúry. A stala sa z toho závislosť. Odvtedy je to spôsob, akým žijem.

Bardejovčania vás poznajú ako osobu spojenú s cenou UNESCO. Boli ste pri tom. Ako došlo k tomu, že Bardejov bol zapísaný do svetového dedičstva?

Pracoval som vtedy vo výkonnom výbore ICOMOS-u. Táto inštitúcia je doteraz poradným orgánom UNESCO. Jedného dňa sme sa dozvedeli, že Slovensko navrhlo na zápis mesto Bardejov. Prišiel som vtedy za kolegom, ktorý mal kvôli tomu vycestovať na Slovensko a povedal som mu, že tam chcem ísť ja. Vysvetlil som mu svoje dôvody a on súhlasil.

Nemali obavy, že budete neobjektívny?

Trochu áno. Nakoniec som predsa len išiel. Moja mama z toho bola veľmi nadšená a jediná moja obava bola, čo jej poviem, ak náhodou zistím, že Bardejov nespĺňa podmienky a do UNESCO zapísaný byť nemôže. Našťastie to tak nebolo.