V Hendrichovciach (okres Prešov), severne od frekventovanej cesty, pri potoku, stojí medzi domami nenápadný kostolík. Dominantou obce je dnes už nový kostol na výraznej vyvýšenine a starý chrám pomaly upadá zo zabudnutia. Ide pritom o hodnotný pamiatkový objekt s takmer 700-ročnými architektonickými detailmi. Minulý rok bol na objekte pamiatkový výskum a vlastník chce opustený kostol využívať ako dom smútku.
HENDRICHOVCE. Kostol sv. Štefana bol vybudovaný v pôvodnom centre dediny začiatkom 14. storočia. Vznikol ako zemepanský medzi rokmi 1320-32, keďže v roku 1320 si obec „Herrici“ rozdelili dediči z rodu Merše.
Podľa odborného radcu Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominika Sabola existuje predpoklad, že vtedy už bol kostol postavený.
V roku 1332 tam totiž podľa registra pápežského desiatku slúžil farár Jakub. Kostol bol vystavaný ako jednoloďový bez veže so severne pristavanou sakristiou, rovným stropom v lodi a krížovou rebrovou klenbou v presbytériu.
„V druhej polovici 17. storočia sa zmenil kostol na protestantský a bol len minimálne upravovaný. Jediným väčším zásahom bola výstavba murovanej kazateľnice. Zo sakristie vedie dodnes do severovýchodného kúta lode krátka chodba s valenou klenbou a schodiskom na podstavec nárožnej kazateľnice. Podobné chodby sa v regióne zachovali už len vo výnimočných prípadoch, príkladom je kostol v Žehni. Upravený exteriér vôbec nepôsobí tak, akoby mal kostol stredoveký pôvod. O stredovekej stavbe svedčí zvonku len jej orientácia v smere východ-západ a hrubé múry so značne vyššou, hrotito ukončenou sedlovou strechou. S výnimkou západného múru je dnes celý ranogotický objekt zachovaný v svojej hmotnej podstate,“ popísal stredovekú pamiatku odborný radca Dominik Sabol.
Ako ďalej dodal, najviac pôvodných stredovekých architektonických detailov zostalo v presbytériu a sakristii.
Svätyňa má kamennú rebrovú klenbu s výžľabkom a mohutným kruhovým svorníkom bez výzdoby uprostred klenby. Rebrá dosadajú na kamenné konzoly rôznych tvarov. V severovýchodnom rohu je konzola polygonálneho tvaru, čo je viacboký zrezaný ihlan orientovaný opačne, ale hodnotnejším prejavom kamenárskeho ranogotického umenia je konzola v severozápadnom rohu.
„Staviteľ chrámu tam čelo konzoly obohatil reliéfom - maskarónom, kde figúru predstavuje hlava starca značne archaického tvaru. Severne od svätyne je pôvodná úzka sakristia zaklenutá primitívnou nesúmernou valenou lomenou klenbou,“ vysvetlil Dominik Sabol.
Pohľad zo severovýchodu. Stredoveká sakristia a „krivé“ pôvodné omietky východnej fasádys objavenou druhou nikou. Foto k článku: Dominik Sabol
Kostol obnovovali v 18. a 19. storočí
V roku 2014 bol v objekte vykonaný architektonicko-historický výskum, ktorý určil Krajský pamiatkový úrad Prešov práve z dôvodu jeho značných pamiatkových hodnôt a nejasnému ďalšiemu stavebnému vývoju.
Výskumom bolo zistené, že v polovici 18. storočia bol obnovený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
