V obci Kračúnovce (okres Svidník) svätili reštaurovaný farský kostol a betónové skvosty – sochy svätých Cyrila a Metoda, Mikuláša i Františka v životnej veľkosti. Všetky vyrobil redaktor spravodajstva TV Markíza Martin Jedinák.
KRAČÚNOVCE. V sobotu sa v Kračúnovciach uskutočnila posviacka zrekonštruovaného farského Kostola svätého Mikuláša a záhrady svätých. Omšu celebroval generálny vikár Košickej arcidiecézy Mons. Pavol Dráb.
Pred kostolom stoja tri betónové sochy svätcov v životnej veľkosti, ktoré postupne zhotovil reportér Televíznych novín Martin Jedinák z Prešova a venoval ich rodnej obci.
Prezradil, že socha, ktorá je pri kostole, sa postupne rozsypáva a chcel urobiť nové.
Postupne vytvoril súsošie svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda, patróna kračúnovského kostola Mikuláša a pápeža Františka.
Myslí si, že jeho diela vydržia pár desiatok rokov.
„Rozhodol som sa, že urobím niečo trvácnejšie, čo by pretrvalo roky. Odhadujem, že by to mohlo vydržať aj 50 rokov. Je to kvalitný vodeodolný liaty betón.“
Sochy natrel fasádnou farbou. Na makety sôch použil materiály ako montážna pena, polystyrén a plastelína.
Dar pre rodnú obec
„Ani neviem, ako sa to podarilo, ale je to vo mne. Človek musí dostať taký nápad, vnuknutie a musí ho kopnúť múza. Stále mám potom túto myšlienku v hlave, premýšľam nad ňou a zaspávam s ňou, kým ju nezrealizujem.“
Sochy svätcov venoval ako dar.
„Daroval som to rodnej obci. Bol som v tomto kostole pokrstený, išiel som tu na prvé sväté prijímanie, miništroval som a teraz sme sa dočkali požehnania. Je to zadosťučinenie.“
Každú sochu robil približne rok.
„Obetoval som im tri roky, všetky soboty, voľné dni, náhradné voľná, nehovoriac o materiáloch. Veľa ľudí mi pomohlo, aj s prevozom. Kríž mi pozváral svokor.“
Pri Cyrilovi a Metodovi bola výroba najnáročnejšia a obával sa, že sa mu ju nepodarí dokončiť.
„Bola to vážna stavba, hlava aj telo sa robili osobitne a potom sa to spojilo dokopy.“ Podobne robil Františka. Baví ho vymýšľať nové technológie, inokedy má vymyslený presný postup práce.
Záľuba v majstrovaní
Netradičnej záľube venuje za posledné roky všetok voľný čas. S prvými výtvormi však začínal v detstve.
„Od mala som niečo vymýšľal. Vytvoril som vodný mlyn s točiacim sa kolesom, veterný mlyn a udiareň, domček na stračej nôžke, zvieratká - od ťavy cez žirafu, macka Puf.“
Pri rodičovskom dome stojí aj anjel, studňa či hríbiky.
„Takto relaxujem pri svojej práci, keď som v strese. Prichádzame sem na víkendy s rodinou a deťmi. V sobotu vždy niečo majstrujem, v tom je môj relax.“
Prvým unikátnym výrobkom bol pred rokmi pohyblivý betlehem a prvou zhotovenou sochou Kristus.
„Celý dvor sme už mali zatrepaný, tak som si povedal, že chcem niečo pre ľudí. Zhotovil som sochu Krista do záhrady pre moju 83-ročnú babku.“
Inšpiráciu mal z prešovského námestia, kde mala stáť 33–metrová socha s rozpaženými rukami.
Súsoším svätého Cyrila a Metoda s dvojkrížom a otvorenou knihou sa inšpiroval fotografiou, na ktorej je podobná socha spred katedrály v Žiline.
Aj sochou svätého Františka s holubicou v ruke sa motivoval v Prešove, pred františkánskym kostolom. Socha svätého Mikuláša bola pôvodne soška iného svätca.
„Raz za mnou prišiel dekan s malou soškou svätého Martina, ktorú mu niekto priniesol s tým, či by sme ju neprerobili na Mikuláša. Má jednoduchší tvar, ostatné sochy sú realistickejšie.“
Podstavec obsahuje odkazy.
„Dali sme doň časovú schránku. Deti zo základnej školy s učiteľkami niečo napísali, nakreslili, dali do tuby a zabetónovali sme to.“
Umelecký duch ho podľa jeho mamy sprevádza od detských čias.
„Keď mal asi sedem rokov, stále niečo majstroval. Robil postavičky z moduritu, bol kreatívny a tvorivý. Teraz sa to u neho prejavilo. Všetko robil sám, nikto v rodine nemá takú záľubu. Keď k nám príde, nevie sedieť,“ tvrdí Terézia Jedináková.
Vynovený exteriér kostola
Dekan Martin Telepun si jeho počin tiež pochvaľuje.
„Je to prejav jeho veľkej dobroty k obci. Všetko sa začalo, keď som prišiel na návštevu k jeho rodičom a videl som jeho diela. Začal robiť sochu svätého Mikuláša, vytvoril Cyrila a Metoda, tak Františka. Malo to všetko svoju genézu, keď to vznikalo.“
Priblížil priebeh rekonštrukcie kostola v Kračúnovciach, ktorý prešiel zmenami v exteriéri.
„Robila sa nová maľba veže, strechy, chodníky, odvodové rímsy, plot, oplotenie a sochy. Exteriérne celý chrám a dvor prešli obnovou. Okrem toho osvetlenie a nočné osvetlenie chrámu, je napojené na verejné v obci.“
Zbierky veriacich prebiehali dva roky. „Peniaze sme vyzbierali svojpomocne za farskú obec a aj z okolitých farností prispeli.“
Doplnil, že sa tešia aj soche vzkrieseného Pána či Námestiu Jána Pavla II.
„Aj tým sa môžeme popýšiť dominantami, ktoré majú veľké mestá.“
Sochy sú pýchou pre obec a lákadlom pre okolie.
„Je to pre našu obec pýcha, že máme niečo také pri kostole. Sme hrdí, že to spravil ako náš rodák, nezabudol, odkiaľ pochádza a urobil pre nás niečo dobré,“ prezradili Mária Hudáková a Anna Gulíková z Kračúnoviec.
Sochy obdivujú aj ľudia z neďalekej dediny.
„Mne sa to veľmi páči, prišla som kvôli posviacke kostola a sôch. Privítala by som to u nás, je to radosť pre obec,“ myslí si aj Lucia Fečová z Lúčky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
