Keď som bola decko...
...myslela som si, že oddych je zabíjanie času a treba robiť aspoň 12 hodín denne. Žeby bol lepší plat.
...snívala som o mobile. Dostala som. A bol to sviatok pri zapípaní sms či prezvonení. Malé Vianoce.
...mala som zážitok, keď som si sadla k počítaču. A ešte aj internet? Vianoce na druhú.
...chcela som byť všade a vidieť všetko.
...myslela som si, že dovolenka je len šmišne slovo veľkých pánov. Čo (vraj) musia vypadnúť z pracovného tempa, najlepšie i z domu, aby (vraj) mohli vypnúť.
Teraz som veľká a...
...som zistila, že bez prestávky ani Pánbožko nepracoval, ani koník v lese nemaká. A ja nie som ani svätá, ani kobyla.
...mám mobil. A nechcem ho už. Zato mám hneď dva. A najlepšie mi je, keď ich nepočujem.
...mám počítač i notebook. Internet. Doma, v robote, v mobile, všade. Už platí, že „mňa sa nezbavíš, s tým sa lúč...“
...už nechcem byť všade. Lebo i keď je cez víkend 10 akcií, deň má stále len 24 hodín. A i tých nenahraditeľných sú plné cintoríny.
...už pre mňa dovolenka nie je šmišne slovo. Ani paňske. Už som asi veľká. Alebo pani. Ale i ja už musím vypadnúť preč z domu na to, žeby som vypla. Hlavu, mobil, notebook.
Podovolenková eufória je fajn. Škoda, že ešte kratšia ako tá dovolenka.
Ale práca vraj šľachtí. Ta možno ma po týždni vzduchoprázdna tiež kus zušľachtí.
Jedna múdrosť hovorí, že kto nerobí, nech neje.
Ale kto robí, nech si aj dovolenku dopraje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
