V Stropkove by na jarnú časť radšej zabudli

Kto by si bol pred časom pomyslel, že treťoligoví futbalisti Stropkova budú balansovať na hrane a takmer atakovať pásmo zostupu? Tím, ktorý v jeseni udivoval, v odvete sa len plahočil a tak mal namále.

STROPKOV. Našťastie preňho záverečné dve kolá zvládol s výhrami a dokonca presvedčivými.

MŠK Tesla si tak aspoň zamak vylepšil bilanciu, s ktorou nikto v zime nerátal.

Zemplínčania im to uľahčili

Kľúčový bol duel v Michalovciach s béčkom v predposlednom kole.

Ešte dobre, že zverenci trénera Jozefa Lehockého narazili na súpera, ktorý bol v odvete len do počtu. Keby sa im do cesty priplietol niekto súci, ktovie, ako by to dopadlo.

„Aspoň vyžrebovanie nám zahralo do karát, keď sme už smoliarsky prešustrovali množstvo bodov a viackrát sa osud spolčil proti nám,“ povzdychol si asistent trénera Róbert Potoma.

Najradšej by na uplynulú fázu, v ktorej sa vyskytli len tri trojbodové zápisy, okamžite zabudol, ale nedá sa.

Ešte dlho to bude aktérov mátať ako nočná mora. Ani výhra na záver s V. Revišťami, keď už tím nebol stresovaný z povinnosti bodovať, tiež nejako nepozdvihla náladu.

„Rozhodujúci zápas pre nás bol s rezervou Zemplínčanov, lebo vtedy reálne hrozilo, že môžeme vypadnúť. Ešte dobre, že domáci boli slabší, skúsenosťami na tretiu ligu nedorástli. Upozorňovali sme zverencov na to, že nič nesmieme podceniť a vedeli sme, že posledný krok býva naozaj najťažší. Pomohlo nám, že sme sa skoro ujali vedenia, pričom celkove veľa práce v upevňovaní sebavedomia odviedli skúsení – Jano Vachaľ, Kamil Pavlík , Martin Staško. Stále však bolo vidno, že pre neskúsených to nie je jednoduché ustáť. Predsa len nevedia ešte stále zvládať tlak a nie sú vtedy v pohode. Keď nejde o nič, ako naposledy proti Veľkým Revištiam, už to bolo celkom iné, prevládal moment hravosti a pokojná hra.“

Nezvládnuté vedenie

Stropkovčania sa mohli oveľa skôr vyvarovať takýchto stresov. V

iackrát však buď iba remizovali, alebo tesne prehrali.

Nedalo sa, aby sme obišli výsledok, ktorý rozčeril hladinu a týkal sa domáceho merania síl s Bardejovskou Novou Vsou (2:3).

V tom čase ani jeden z aktérov nemal nič isté, takže hoci mnohí chrlili výčitky na adresu hostiteľov, že duel pustili, predsa R. Potoma to videl inak.

„Za chlapcami stojíme, nič také neprichádzalo do úvahy, však aj my sme v tom čase bojovali o vyhnutie sa záchrane. Bol to však aj pre nás šok, lebo sme to mali výborne rozohrané a vyhrávali sme 2:0. Vzhľadom na jednoznačný priebeh, kvalitu hry a to, že sme boli lepším tímom, si nikto nepripúšťal žiadny obrat. Súper bol, povedané boxerskou terminológiou, v záklone, keď stačil už len jeden úder, aby išiel na kolená. Hostia však po našej chybe skórovali a prebudili sa."

Akoby si povedali, že to ešte môžu skúsiť a vyšlo im to.

"Ukázalo sa, že niektorí naši mali problém zachytiť tento obrat, nepočínali si takticky, nepodržali loptu. Zmocnila sa nás panika a počínali sme si stále horšie. Prišiel druhý gól a napokon aj tretí. Doplatili sme na psychickú labilitu a veru neviem, či Stropkov niekedy doma inkasoval za čosi viac ako desať minút tri razy. Ťažko bolo aj čeliť výčitkám fanúšikov, z ktorých niektorí kričali, že sme to predali. Avšak nielen hostia, ale aj my sme museli vyhrať. Také zápasy sa jednoducho pritrafia, napríklad v Lipanoch bol tiež podobný obrat v súperení s Haniskou.“