Pred 300 rokmi by sme sa ocitli na kráľovskom hrade. V centre makovického panstva, ktorému podliehalo 114 obcí z okolia Bardejova, Svidníka a Stropkova. Ešte pred šiestimi rokmi by sme však uprostred chátrajúcej zrúcaniny spiaceho hradu len ťažko hľadali cestu cez zarastené nádvoria. Dnes stojíme na hrade, ktorý žije. Zobudili ho dobrovoľníci z občianskeho združenia na záchranu Zborovského hradu. O zobúdzaní hradu sme sa porozprávali s predsedom združenia Vladimírom Kaminským (na snímke) z Bardejova.

ZBOROV. Kráľovský gotický pohraničný hrad slúžil na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Národná kultúrna pamiatka patrí obci Zborov. Nájdete ho na zalesnenom kopci v Ondavskej vrchovine 10 kilometrov severne od Bardejova. Prvá zmienka je z roku 1250. Hradný kopec bol v roku 1926 vyhlásený za chránenú oblasť, jeho ochrana bola rozšírená v roku 1984 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu.

Odkedy Zborovský hrad nespí?

Od roku 2009. Prvýkrát sme tam išli jednu septembrovú sobotu piati s nejakými sekerkami, pílami a nožnicami. Večer sme si povedali, že keď bude dobré počasie, o týždeň pôjdeme zas. Hovoril som si vtedy, že je to neriešiteľné a beznádejné, vzhľadom k tomu, ako to bolo všetko zarastené, zanedbané a zaburinené. Potom sme tam chodili celú jeseň a celú zimu až do 23. júna 2010, keď sa nám podarilo získať sedemtisíc eur a naštartovali sme proces obnovy hradu. Ešte v roku 2010 sme založili aj združenie. Tento rok je to už šiesta sezóna obnovy a záchrany hradu.

Spolupracuje aj obec Zborov?

Od roku 2011 nám významne pomáha aj starosta a obec, podporuje nás materiálne, finančne aj ľudskými zdrojmi. Naozaj výbornú spoluprácu nám závidia ostatné hrady a združenia, pretože ak to ťahajú dvaja, je to veľký rozdiel. Hrad sme za šesť rokov kompletne vyčistili od zarastených stromov a kríkov, opravili vstupnú bránu, oporné piliere, obnovili hradobné múry a bašty.

Čo je zaujímavé na novodobej histórii Zborovského hradu?

Pred štyrmi rokmi sme na hrade našli pamätný kameň z roku 1914 z prvej svetovej vojny. Jeho repliku sme odhalili 28. apríla tohto roku, presne po sto rokoch osadenia originálu. Je to pamiatka po posádke 4. pešieho pluku rakúsko-uhorských vojsk a bojoch v prvej svetovej vojne.

Koľko peňazí ste na hrade preinvestovali zo všetkých zdrojov?

Už päť rokov dostávame z ministerstva kultúry dotáciu na obnovu hradu, tento rok sme dostali 27,5-tis. eur, tretí rok máme podporu aj z ústredia ministerstva práce v podobe sedemnástich ľudí, ktorí na hrade pracujú, plus dvoch vynikajúcich odborníkov – murárov. Okrem toho získavame financie cez dve percentá, vlastnú zbierku a z mnohých ďalších menších grantov. Vymysleli sme takú akciu pre turistov – „Vynes dve vedrá piesku, pomôžeš zachrániť zborovský hrad“. Takto dostaneme spred hlavnej brány na Horný hrad každú sezónu tri vlečky piesku. Dohromady sme za päť rokov preinvestovali viac ako 150-tisíc eur plus platy pracovníkov a práce brigádnikov.

Hrad rekonštruujete autentickým spôsobom, čo to znamená?

Máme vlastného archeológa, geodetov a úzko spolupracujeme s pamiatkarmi. Takže na základe archeologických a architektonicko–historických výskumov robíme rekonštrukciu tých častí hradu, ktoré vieme identifikovať. Podstatná časť technológií, ktoré používame, je úplne totožná s historickými. Pri vlastných murovacích prácach používame starý spôsob murovania a pôvodné materiály. Pri príprave malty napríklad iba vodu, piesok a hasené vápno. Pôvodného kameňa máme našťastie na hrade dostatok. S prácami zvyčajne začíname v marci a končíme v októbri.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári