Med, medovinu, peľ či propolis si bolo možné nielen kúpiť, ale aj ochutnať. Nechýbali remeselné výrobky umelcov zo Slovenska či Poľska.

SVIDNÍK. V areáli svidníckeho Podduklianskeho osvetového strediska sa prezentovalo takmer dvadsať remeselníkov a včelárov.

Podujatie Deň medu pripravilo stredisko v spolupráci s prešovskou župou a Základnou organizáciou Slovenského zväzu včelárov vo Svidníku.

Prezentácia včelárskej výroby, perníkov a umeleckých produktov z dreva, papiera, vlny či iného materiálu bola spojená aj s predajom. Najväčší záujem bol o med.

„Prišla som sem hlavne kvôli medu, pravidelne ho doma konzumujem. Keď ráno vstanem, dám si pohár teplej vody a citrón, ale aj lyžičku medu. To je môj ranný medový rituál,“ povedala návštevníčka Helena Macková.

Súčasťou podujatia boli kultúrny program školákov, výtvarná súťaž Medový štetec, súťaž v zdobení Čaro medovníkov či v zbere monočlánkov v rámci Dňa energetiky.

Med nad cukor

Včelári si tohtoročný med pochvaľujú. „Prvá znáška bola dobrá, až rozprávková. Začiatkom mája som vytáčal prvý med. Bolo to úspešné jarné obdobie, hoci nevieme, čo bude v lete. Niektoré včelstvá mali už vtedy aj dvadsať kíl. Potom sa počasie zhoršilo a trochu popršalo. Vtedy včely nešli za pašou, ale boli v úli a začali sa rojiť,“ prezradil včelár Ján Ksenič.

Včelári z oblasti Svidníka už očakávajú znášku z agátu. „Svidník je pre med rarita, málo sa seje, nič sa nestrieka, a preto môžeme povedať, že svidnícky med je biomed.“

Sladký je aj medovicový med. „Ako deti sme lízali medovicu zo stromov. Asimilácia prechádza z listov na koreň. Keď je noc chladná a deň teplý, vyhodí sa na listoch cukor, slad a z nich ho včely zbierajú. Začiatkom augusta už dávame do úľov po dvadsať kíl cukru a od septembra do marca môžu včely spať a znovu je rovnaký kolobeh.“

Objasnil rozdiel medzi medom a cukrom. „Keď sa cukor v podobe sacharózy dostane k našej pečeni, musí ho rozložiť na glukózu a fruktózu. V mede nie je sacharóza, len glukóza a fruktóza. Trojdňové malé včielky majú zvláštne vyvinuté hltanové žľazy a v pečeni sa premení sacharóza na glukózu.“

Šperkárky zaujali svet

Ručnou tvorbou sa prezentovali svidnícke či stropkovské remeselníčky. Anastázia Macková zaujme každý rok inou novinkou. Na podujatie priniesla náušnice, krížiky a gitary z papiera.

„Chcela som vymyslieť opäť čosi nové. Predtým som tvorila prevažne origami výrobky, teraz som skúsila quilling (kvíling),“ uviedla dôchodkyňa, ktorá je vo Svidníku známa aj zdobením kraslíc, háčkovaním či paličkovaním.

Jej „špecialita“ sú ručne robené pohľadnice, ktoré zdobí rôznymi technikami. Nikola Makarová z obce Sítniky (okres Stropkov) vyrába náušnice z korálok, kryštálovej živice a paličkovanej čipky, ktorá je podľa nej najpracnejšia.

„Materiál na živicu je ťažko zohnať, no nie je to náročné. Musí sa to namiešať v správnom pomere 1:2. Jedna zmes je ako voda a druhá je tuhšia. Vkladajú sa doň rôzne obrázky, ktoré by mali byť vytlačené na fotopapieri alebo sa prelakujú, aby sa nerozmazali. Tuhne to 24 hodín.“

Obe sa zhodujú v tom, že najlepšie sa predáva na bardejovskom jarmoku. V zahraničí je o ich tvorbu najväčší záujem.

„Pred dvoma rokmi som bola na Islande. Len čo som ukázala svoje paličkované náušnice, hneď mi zostalo pár kusov. Brali si ich aj po desať naraz ako cukríky. V cudzine to vedia oceniť. Hoci sú ceny prispôsobené k našim pomerom a podľa našich ľudí je to drahé.“

Podobnú skúsenosť má Nasťa: „Výrobky posielam aj do Ameriky, Austrálie, Anglicka či Čiech. Alebo si ich vyzdvihnú sami počas dovolenky na Slovensku.“

Plstené umenie z Poľska

Okrem remeselníkov z okresu zaujali výrobky z Poľska. „Predvádzame plstenie na mokro a sucho. Využívame vlnu, bavlnu, hodváb, plátno, okrem toho na ne aj maľujeme. Staráme sa o to, aby boli všetky materiály prírodné a čím viac prírody, tým lepšie,“ uviedli umelkyne Božena Pelczar a Edyta Kustroń z Krosna. Čínu u nich nenájdete, iba hodváb majú odtiaľ.

Tieto materiály sú drahé, hocikde sa zohnať nedajú. „Je to prácna činnosť, ktorej sa venuje málo ľudí. Ceny sú preto podľa niektorých vysoké, no iní to ocenia, lebo vedia, čo je za tým práce.“

V Poľsku majú stálych klientov. Tam si kupujú špeciálnu vlnu. Môže sa používať vlna z oviec, lamy či ťavy, ktoré majú rúno. Začínali od jednoduchých kvietkov, kľúčeniek so zvieratkami, až prešli k náročnejších výrobkom, ako sú kabelky a odevy.

Ich záľuba prešla do remesla. „Robíme to tri roky ako samoukovia a za ten čas sme stihli urobiť množstvo produktov. Robíme šály, sukne, klobúky, vesty, svetre a pulóvre. Všetko sa dobre predáva, ale záleží od toho, v ktorej lokalite sme.“

Prezradili nám, ako sa to u nich robí. „Na fólii sa rozkladá vlna, jednotlivé vlákna sa na to ukladajú, potom sa to zalieva horúcou vodou. Miesi sa to, zaplstí v dvoch fóliách. Roluje sa to šesťkrát. K tomu sa ešte urobia dredové kvety.“ Základ je okrem vlny voda, do ktorej sa zvykne dávať trocha mydla.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári