UZOVSKÝ ŠALGOV. Napriek tomu, že história šarišskej obce Uzovský Šalgov (okres Sabinov) siaha do začiatku 14. storočia, najzachovalejšou pamiatkou, ktorá ju dnes pripomína, je neskoroklasicistický kaštieľ.
Podľa historikov však bolo toto územie osídlené už storočia predtým, čo potvrdzujú aj archeologické nálezy na mieste zvanom Vahreď, kde sa vraj kedysi nachádzalo i staré drevené hradisko.
Podľa historických záznamov sa v 19. storočí vlastníkmi obce stali najprv Semseyovci, a potom Péchyovci, ktorí boli v obci vlastníkmi veľkej časti polí a lesov, a to až do roku 1945.
Práve v 19. storočí na základoch starého panského sídla postavili na vyvýšenine pri kostole kaštieľ. Pri ňom vyrástli park a panská záhrada.
Tamojší vlastník pozemkov bol známy aj tým, že pestoval ovocné stromy a založil sad.
Po 2. svetovej vojne boli v kaštieli ubytované deti, ktoré stratili vo vojne rodičov, následne tam sídlil aj národný výbor, boli tam i sklady.
Teraz je v časti objektu umiestnená materská škola.
Obec však chce postupne túto kultúrnu pamiatku opraviť, na to však bude musieť zohnať pomerne veľa peňazí.
Následne by sa rozhodlo o jej ďalšom efektívnom využití.
Neskoroklasicistický kaštieľ. Foto: TASR/Ján Lašák
Roky žil v kaštieli
Na to, ako sa žilo v kaštieli, si zo svojich detských čias spomína aj jeden z terajších obyvateľov Uzovského Šalgova Róbert Fekete.
Dnes už 83-ročný dôchodca nie je síce potomkom šľachtického rodu, ale napriek tomu v kaštieli niekoľko rokov po vojne býval.
"Môj otec robil na fare vo Svini šoféra a ten pán Péchy sa dopočul, že otec chcel odtiaľ odísť. Pán si kúpil malé osobné auto tatrovku, vtedy sa to volalo Hadimrška, a môj otec sem prišiel za šoféra a my sme sa dostali bývať do kaštieľa," povedal Fekete.
Spomína si, ako mu otec vždy rozprával, že počas prechodu frontu majiteľ Péchy naložil časť majetku na vozy a odviezol ho do Liptovského Mikuláša.
Vybavenie domu však strážil otec pána Feketeho a možno len jemu mohol majiteľ ďakovať, že po vojne nedošlo k rabovaniu.
Zvykne hovoriť aj o tom, ako sa majitelia po vojne zamestnali vo fabrikách, keď im majetky rozparcelovali.
Potom sa vraj odsťahovali do Bystrého.
Chcelo by to rekonštrukciu
S nevôľou spomína dôchodca aj na to, ako sa kaštieľ po vojne začal ničiť, najmä jeho staré vybavenie a maľby.
"V klenbe boli staré maľby, v každom rohu bol vymaľovaný, krásny veľký a v ňom kvety. To bolo niečo parádne. Prišli maliari a všetko to zatreli, ale tá pôvodná maľba by tam mala existovať, keby to dali dolu," hovorí pán Róbert.
Dnes sa dôchodca často prechádza okolo kaštieľa a rozmýšľa, aké by to bolo pekné, ak by sa obci, ktorej kaštieľ patrí, podarilo zrekonštruovať ho.
Úplne ideálne by vraj bolo, ak by opäť ožila aj takzvaná "panská záhrada". I keď vzácne kry, ktoré tu kedysi boli, sa asi vypestovať nepodarí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
