UZOVSKÝ ŠALGOV. Panské rybníky, ktoré dal postaviť v 30. rokoch minulého storočia šľachtický rod Péchyovcov v Uzovskom Šalgove (okres Sabinov), boli známe po celom okolí.
Terajšie vedenie obce chce ich zašlú slávu obnoviť, aj keď už nemajú slúžiť len na chov kaprov, na čo boli pôvodne vybudované.
"Starí ľudia rozprávali, že keď dakedy pracovali na poli, vídali pánov, ako sa na člnkoch prevážali po rybníkoch a užívali si leto. My dnes chceme, aby ľudia, ktorí budú cez deň pracovať, mohli večer i cez víkendy na rybníkoch oddychovať," vysvetlil základnú filozofiu obnovy rybníkov starosta obce Jozef Merva.
Miesto pre relax
Jeden z najmladších starostov na Slovensku, absolvent lesníckej fakulty, si uvedomuje, že staré vodné dielo môže dedine priniesť nielen skrášlenie životného prostredia, miesto na relax, ale aj prilákať turistov.
Vedenie obce teda plánuje venovať tomuto areálu patričnú pozornosť.
"Celý areál rybníkov je vo vlastníctve obce, čo je veľká výhoda. Nechceme robiť nič na silu a rýchlo. Vieme, že to bude nejaký čas trvať a chceme to urobiť poriadne. Som rád, že ľudia si postupne uvedomujú, čo máme," povedal starosta.
Mladí aktivisti tam napríklad postavili náučný chodník, aby ľudia z dediny vedeli o rybníkoch čo najviac.
Nájdu tam informácie o histórii rybníkov a o technickej vybavenosti. Dočítajú sa o živočíchoch a rastlinách, ktoré sa tam udomácnili. Na jednej tabuli sú napríklad detské kresby, ako tento priestor vnímajú školáci i škôlkari.
Ľudia tam vybudovali aj altánok, ktorý sa teší veľkej obľube.
Dnes na rybníkoch pracuje skupina ľudí, ktorých zamestnáva obec. Upravujú okolie, odstraňujú náletové dreviny a kosia trávu.
Rovnako čistia rybníky, hrádze a staré kamenné priepusty.
Správca rybníkov Anton Smoroň pri informačnej tabuli náučného chodníka. Foto: TASR/Ján Lašák
Kedysi tam chovali kapry
"V rokoch 1933 a 1934 dal gróf Péchy na potôčiku Šalgovec vykopať sústavu rybníkov. Na tejto rozsiahlej akcii sa podieľali hlavne naši ľudia z dediny. Majiteľ tu potom choval kapry a v malom množstve aj šťuky," vysvetlil krátko históriu rybníkov Anton Smoroň, ktorý tam dnes koordinuje práce.
Stredom tohto územia kedysi tiekol potôčik a boli tam zarastené mokriny. Tamojší statkár to využil na vybudovanie rybníkov a rozbehol obchod v čase hospodárskej krízy.
"Všetko sa kopalo ručne a ľudia vyvážali hlinu od potôčika na hrádze. Na tých betónoch, čo dnes čistíme, vidno profil starej hrádze, ako to bolo postavené. Podľa mňa to bola veľmi dobre urobená robota. Nikdy som napríklad nepočul, že by sa nejaký z tých rybníkov vylial," uviedol Smoroň.
Stavbu považuje za bezpečnú, lebo spádová oblasť pre vodu nie je veľká a dobre sú vybudované aj priepusty.
"Je tu 10 rybníkov plus jeden zanášací, keď náhodou tečie veľká voda, aby zachytil bahno či konáre. Sú tu polhektárové rybníky, 40-árové rybníky a ten prvý má cez hektár," vysvetlil Smoroň.
Dodal, že niekedy tam existoval aj kačín a za socializmu sa tam chovala hydina, pričom sa využívala aj kapacita rybníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
