Hoci štvrtoligoví futbalisti Svidníka neodštartovali jarnú časť v skupine Sever najlepšie a prehrali doma s Ľuboticami, predsa konečná bilancia vyznieva pomerne priaznivo. Oproti jeseni si celok FK Drustav polepšil a zahladil tak čiastočne stopy po rozpakoch z prvej časti.
SVIDNÍK. Pôvodne sa priaznivci domnievali, že tím spod Dukly – vzhľadom na jeho predošlé účinkovanie v najvyššej regionálnej súťaži – by mohol mať aj vyššie ambície.
Lenže realita „snílkov“ rýchle uzemnila. Káder sa vlani výrazne obmenil, oslabil, niektorí hráči odišli preč. Pribudli noví mladí adepti, študenti a tak bolo treba zabudovať ich do tímu.
Počas zimy však mužstvo absolvovalo dôkladnú prípravu a tak bol predpoklad, že práve tohtoročná časť by mohla dopadnúť lepšie. „Chlapcom som veril, že pretavia natrénované a to sa aj potvrdilo,“ rozhovoril sa tréner Svidníčanov Ľubomír Horochonič.
Ten pôvodne mienil mužstvo iba kormidlovať a neobúvať si kopačky, ale keď si to situácia vyžiadala, tak nelenil a objavil sa aj v akcii na trávniku.
Po jeseni tím figuroval v druhej polovici tabuľky a na konte mal mínus šesť bodov. Manko v druhej etape skresal na mínus dva body.
„Zlepšili sme sa vo všetkých ukazovateľoch. Hlavne v počte strelených a inkasovaných gólov, v získaných bodoch aj plusových bodoch. Zmenila sa i disciplína, nazbierali sme menej žltých aj červených kariet.“
Nebyť úzkeho kádra a aj toho, že jeden z legionárov – útočník Lazarčuk sa hneď v úvode jari vážne zranil - mohla byť bilancia ešte výraznejšia.
„Nedostatok hráčov nie je len náš problém, navyše pribudli zranenia i disciplinárne tresty, čo nás ešte viac oslabovalo. Hoci jeseň dopadla s rozpakmi, po skončení ročníka môžeme konštatovať, že celkove to vyznelo sľubne.“
Kouč podotkol, že na dianie vplývalo i to, že Svidník bol nováčikom, zoznamoval sa s pomermi súťaže, súpermi, prostredím a iným herným štýlom konkurencie.
Postupne sa rozbehli
Káder sa za pochodu zohrával, kryštalizoval. Doma na jar prehral len dva razy, v rovnakom počte duelov na cudzích ihriskách zase vyhral a navyše si priviezol zvonku remízy.
„Tešilo ma, že sme sa i strelecky rozbehli, dali sme tridsať gólov a inkasovali osemnásť. V koncovke Milan Koša príjemne prekvapil, lebo dal sedem gólov, čo je naozaj chvályhodná vizitka,“ dodal Ľ. Horochonič, ktorý zostáva pri kormidle aj naďalej a jeho asistentom bol kapitán tímu Ladislav Harakaľ.
Pri zmienke o ambíciách naznačil, že tiež v kútiku duše na ne myslel, no po lanskej etape musel korigovať svoj názor.
„Kvalita kádra otvorila každému oči a tak sme si predsavzali aspoň poskočiť v tabuľke, čo sa podarilo. Pokiaľ doplníme súpisku a získame posily, ktoré sú rozpracované, tak by to mohlo byť v budúcom ročníku ešte lepšie. Hoci vieme, že teraz v lete vzhľadom na rozlietanosť chlapcov to bude zase rovnaké pokiaľ ide o tréningovú dochádzku.“
O sezóne
Plusy a mínusy jesene a jari: Kormidelník vyzdvihol prácu funkcionárov, ktorí vytvárajú vzhľadom na celkové podmienky súťaže veľmi dobré - až neobvyklé - zázemie. Najväčším nedostatkom v celom ročníku bol úzky káder a zase potešiteľnou skutočnosťou prístup hráčov k tréningovým povinnostiam, lebo dochádzka sa podstatne zlepšila. Kým jeseň ako celok nedopadla výsledkovo ani herne podľa očakávania, na jar popri nádejnom obrate vyplývajúcom z kvalitnejšieho herného prejavu predsa mrzelo dosť inkasovaných gólov.
Osobnosti: Harakaľ, Koša, Paňko.
Kto výkonnostne najviac podrástol: Ľ. Horochonič nechcel menovať jednotlivcov, vyzdvihol prácu celého kolektívu, serióznosť, dôslednosť.
Úroveň súťaže: Na jar to bolo kvalitnejšie aj vplyvom príchodu starších skúsenejších hráčov, ktorí dali dianiu iný smer a hodnotu.
Prognóza klubu: Pokiaľ sa podarí stabilizovať káder a získať primeraný počet súcich jednotlivcov, malo by sa to v budúcej sezóne premietnuť v ešte výraznejšom umiestnení. O postupe sa vo Svidníku nehovorí, vraj by to bolo ešte nateraz príliš odvážne.