Hoci sa na Kamenickom hrade v okrese Sabinov nemôžu chváliť monumentálnosťou, lebo väčšina z neho je v ruinách, predsa si tu nájdu cestu i turisti zo zahraničia. Aktuálne tu pracujú na oprave strelnej bašty, asistujú pritom dve ženy. Hrad už patrí pod správu obce a zážitkom je už samotná cesta naň. Je ukážkovou oázou pokoja. A nielen to. Dokonca pomáha aj pri zvyšovaní pôrodnosti. Vďaka kameňu. I takýto je obraz hradu v roku 2015.
KAMENICA. Prvou zastávkou na letnom putovaní po hradoch v okolí Prešova sa stal hrad nad obcou Kamenica, Kamenický hrad. Vyštverať sa naň dá z dvoch strán, zvolili sme cestu z Lúčky – Potokov.
Mierne stúpanie do kopca nie je náročné, zvládnu ho i najväčší domasedi. Zadosťučinením však bola úchvatná prírodná scenéria. Hrad obkolesuje val, bolo teda treba nájsť vhodný priechod, ako ho „dobyť“ svojou prítomnosťou.
Že sme na správnom mieste, dokazovala aj náučná tabuľa. A hneď na to piskot. „Heeeej, dachto idze,“ ozývalo sa zhora. Jasné, ako jediná duša, okrem tých na hrade, nebolo možné prísť neviditeľne.
Na Kamenickom hrade túto sezónu opravujú delovú baštu. Foto k článku: Mária Pihuličová
S pomocou ministerstva a úradu práce
Privítal nás podpredseda združenia Kamenná veža, ktorá má opravy na starosti, a štatutár Milan Gladiš.
Ako prezradil, tento rok na Kamenickom hrade pracuje 9 ľudí, teda o jedného viac ako v minulom roku. Z toho majú medzi sebou dve ženy.
Práca na hrade, murovanie a ženy? To majú o to záujem? „No ja by som povedal, že ženy majú ešte väčší záujem ako chlapi, keby mi tieto vypadli, tak mám ďalšie štyri náhrady,“ hodnotí Gladiš.
Združenie Kamenná veža zamestnáva ľudí s pomocou projektu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom a na základe dohody s úradom práce.
Robotníci sú zapojení prostredníctvom projektu z úradu práce.
Ľudia si kamene rozobrali, deti rozkotúľali
Prichádzame k pracujúcej partii siedmich mužov. Tej, čo zdola pískala. Muži sa pozdravia, pri pohľade na foťák usmejú, ale pracujú naďalej poctivo a nerušene. Momentálne murujú delovú baštu.
„Tu boli tri steny, pred dvomi rokmi nám spadla časť múra. My sme žiadali pamiatkový úrad skôr, aby nám to dovolil a mohli sme ten hrad zakonzervovať, ale oni nechcú veľmi tie hrady odkrývať,“ vysvetľuje Gladiš.
Kamenický hrad zdola nevidieť. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to len kopec. Dôvodom je to, že je všetko pod zemou. A pamiatkari to vraj chcú nechať v pôvodnom stave. Viditeľných kameňov však už niet.
„Všetko je pod zemou, tie kamene sa rozobrali. A nie je pravda, ako bolo napísané v jednej knihe, že len do liehovaru do Lúčky, ľudia si ich brali aj domov, do pivníc, k stavbám, nebol tu ťažký prístup,“ opisuje dôvod terajšieho stavu hradu Gladiš.
A ďalšou pomocou pri „rozoberaní“ hradu boli i deti. „Tie tu chodili s kravami, a tak kamene, ktoré tu boli možno ešte pred 50 rokmi, rozkotúľali pri hrách,“ zaspomínal z rozprávania starých rodičov Milan.
„Ony ich kotúľali dole a my, ich vnúčatá ich teraz vynášame späť hore,“ hodnotí kolobeh života.
Teraz pracujú s kameňom, ktorý vyberajú zo sond. Je to originál, ktorý obdivujú aj turisti.
„Jeden problém je, že kameň, ktorý bol navrchu, ľudia rozobrali a druhý je ten, že je to vápenec a ten sa časom rozpadne, to sme diskutovali aj s odborníkmi.“
Vrátane delovej bašty, ktorú teraz opravujú, bolo podľa všetkého päť takýchto strieľní. Gladiša mrzí, že nemôžu urobiť na hrade viac a mať väčšiu podporu.
„Na západe na hrade aj domurujú napríklad okienko, pre turistov. U nás je to hlavne pre odborníkov, ale tých je málo, mali by sme to aj my prezentovať hlavne pre tých turistov,“ myslí si.
Práve murovaná bašta ukazuje mohutnosť hradu. „Kamenický hrad je jeden z najväčších, čo stojí na Slovensku, problém je, že je z neho málo odkrytého.“
Pre laika sú to často len kamene, ale keď sa opravia a získajú tvar, hneď má inú hodnotu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
