Poslancom v nej chýbajú základné údaje.
BARDEJOV. Mestské lesy Bardejov, s. r. o., spravujú 2,8 tisíca hektárov lesov v katastri mesta a deviatich obcí.
V roku 2014 dosiahla po zdanení zisk 9,8 tisíca eur. Jej náklady boli takmer 695-tisíc, výnosy 707-tisíc eur.
Predala 14,5 tisíca kubíkov dreva priemerne za 44,31 eur, s kubíkovým nákladom na výrobu 12,09 eur. Do mestskej kasy odviedla 170-tisíc eur.
Vrátane dohodárov zamestnávala minulý rok priemerne 23 zamestnancov, 5 zamestnancov je stálych.
Napriek 18 stranám informácií poslanci správe vytýkali neúplnosť.
Prenajať, predať, nepredať
V bardejovských lesoch sa za posledných 23 rokov ťaží priemerne 10– až 12-tisíc metrov kubických ročne.
Stopercentná mestská spoločnosť vznikla v auguste 2013 s cieľom priniesť do mestskej kasy viac peňazí ako predchádzajúci nájomca, firma Lespol, bývalého poslanca Jána Oreniča, ktorý mal lesy prenajaté od roku 1993 za cca 46-tisíc eur ročne.
Vo februári 2009, keď finišovala výstavba bardejovskej biomasovej elektrárne na drevnú štiepku, sa mesto pokúšalo mestské lesy predať.
Za cenu stanovenú znaleckým posudkom sa malo predávať v katastri Zlatého, Mokroluhu, Rokytova, Tarnova, Richvaldu, Lukavice, Komárova, Nižnej a Vyšnej Vole.
Predaj zastavila petícia iniciovaná poslaneckým klubom KDH, ktorú podpísalo viac ako 10-tisíc Bardejovčanov.
Paradoxom je, že petícia nebola nikdy primátorovi predložená. Mesto sa však na základe protestu občanov „ústne“ zaviazalo, že lesy nakoniec predávať nebude.
Po ukončení Oreničovho nájmu založilo vlastnú obchodnú spoločnosť na ich obhospodarovanie.
Plány a odmeny
V roku 2013 skončila päť mesiacov fungujúca nová eseročka v účtovnej strate viac ako 3-tisíc eur.
Terčom kritiky sa pred rokom stala najmä 2,5-tisícová odmena jej konateľovi a riaditeľovi Vladimírovi Zoľákovi s platom 2-tisíc eur, ktorú mu poslanci napriek strate schválili.
Tento rok sa už Zoľák v lesoch dostal do zelených čísel a za štandardnú prácu dostal odmenu viac ako 4-tisíc eur.
Ešte v januári 2014 deklarovala eseročka ročnú ťažbu na hranici povoleného maxima - 20-tisíc kubíkov ročne s plánovaným príspevkom mestu za prenájom až 455-tisíc eur. Odborníci a lesní hospodári varovali pred devastáciou.
Nakoniec sa plány ukázali ako riadne prehnané a mesto čísla zredukovalo. Reálne sa vyťažilo o 30 % menej a lesy do mestskej kasy odviedli len 40 % plánovanej sumy, 170-tisíc eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
