Mladý zapálený vyštudovaný historik, ktorému učaroval kultový film Obchod na korze. Juraj Vrábel ml. svoju lásku k mestu Sabinov i histórii pretavil do výstavy. Už vyše 20 rokov sa venuje všetkému, čo sa viaže k oscarovej snímke. Rozhovory, desiatky výskumov, hľadaní, pátraní a bádaní len potvrdzujú silné väzby k titulu, ktorý je, podľa jeho slov, hereckým koncertom Jozefa Kronera. Prezradil viacero zaujímavostí z filmu, vtedajšie triky, dôvod, prečo bol vybraný práve Sabinov i neľahké pozadie vzniku filmu. Zistil napríklad, že na pár sekúnd sa vo filme objavil popri Kronerovi aj dnes už nebohý Ivan Palúch.
V Kultúrnom centre Na korze je v týchto dňoch inštalovaná vaša výstava. Prináša fotografie z kultového filmu Obchod na korze. Aké bolo vaše prvé stretnutie s týmto filmom?
O filme som vedel od roku 1994, ale malú časť z neho som videl hneď, ako vyliezol z trezoru, v roku 1990. Po svojej premiére v roku 1965 sa totiž o štyri roky neskôr dostal do trezoru. Prvou sekvenciou, na ktorú si spomínam, je scéna, keď Brtko vojde do dvora, vedie psa cez koľajnice a Evelína ho vtedy hľadá na dvore a vadí sa s ním. Mal som vtedy síce 8 rokov, ale vedel som už, že sa to točilo v Sabinove.
Len v Sabinove?
To je taká zaujímavosť. Exteriérovo je film natočený v Sabinove, ale je tam päť interiérov. Brtkov dom, krčma, Lautmankin dom, holičstvo a trafika. Avšak Brtkov dom, obchod na korze a krčma, to boli pražské barrandovské ateliéry a robili to trikovým spôsobom.
Trikovo? Ako konkrétne napríklad?
Napríklad Evelína vchádza do domu, ešte je na dvore v Sabinove, ale len čo je vo vnútri, už je v štúdiách. Točiť v Prahe boli aj napríklad obyčajné žienky z Drienice. Bolo totiž nutné, aby kupovali gombíky v obchode v šarišskom dialekte. Tam polovica nakupuje u Lautmanky v obchode a polovica sa prechádza popred obchod, aby vznikol dojem, že je to skutočne v Sabinove. Tvorcovia si totiž urobili fotky Sabinova, vyrobili obrie plagáty a tie vystavili pred obchod. Vtedy boli skvelé filmové triky, dovolím si tvrdiť, že ešte lepšie ako dnes, keď je všetko možné jednoducho, počítačom.
Prečo padla voľba pri natáčaní práve na Sabinov?
Komisia hľadala exteriér, ktorý bude v roku 1964 vyzerať tak ako v roku 1942. Samozrejme, museli to upravovať, odstraňovať symboly komunistického režimu a podobne. Rolu zohrala napríklad Rožňava, ale tam mali už veľa elektrických drôtov. Hoci tie boli už i v Sabinove, ale jeden z režisérov Ján Kadár sa poznal s človekom zo Sabinova a tiež ho zaujala dnešná Ružová, kde boli domčeky, aké si predstavoval. Vtedy sa aj nie veľmi diplomaticky vyjadril, že: „V živote som zaostalejšie mesto ako toto nevidel.“ Paradoxne, práve toto Sabinovu pomohlo pri výbere.
Vaša výstava je zaujímavo koncipovaná. Fotky z filmu a fotky z dneška, v niektorých prípadoch aj trojkombinácia v spojení s fotografiami z vtedajšej podoby Sabinova.
Je to zvláštne, ale napadlo mi to ešte predtým. Už keď som to mal hotové a ukázal som to kamarátovi, tak mi prezradil, že existuje jedna filmová stránka, kde to už niekto predo mnou takto robil. Mne to napadlo však bez toho, aby som sa tým nechal inšpirovať. Snažil som sa držať autenticity. Mám 103 čiernobielych fotiek aj farebných z roku 1964. Ja som strihal každý možný exteriér, plus v Sabinove žil vtedy Anton Glešo a mal v tom čase farebný film. Na výstave je to teda: aký bol filmový záber, ako to videl pán Glešo a ako to vyzerá dnes. Napríklad zaujímavosťou je, že poviedka vznikla dávno pred scenárom pod názvom Pasca, keďže Brtko sa vlastne chytá do pasce. A začína to tým, že bociany prelietavajú nad mestom. Je skutočne náhoda, že práve vtedy prišli filmári do mesta a našli tu hniezda, nepočítalo sa s tým.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
